BLOG: Listy z Ugandy

Uganda: List 10. ze dne 24.4.2007

uganda

Velikonoce, demonstrace a vylet na ostrov

Po delsi odmlce jsem se ”dokopal” opet neco napsat. Ne ze by toto tritydenni obdobi nebylo bohate na udalosti a zazitky, to skoro naopak, ale chybel mi cas a tvurci energie to sepsat do nejake srozumitelne podoby…Ale je prave nejvyssi cas, nebot zitra brzy rano dorazi za nami kamaradi z Ceska a vydame se spolecne na cestu po krasach Ugandy (uz se moc tesim 🙂 a nez bych se znovu dostal k internetu…

Byly to me prvni Velikonoce mimo domov, a tak jsem cekal trochu s obavami, jak to vse dopadne a jak je tu v Ugande proziju. Zpocatku byly, stejne jako doba po nich, poznamenany zkouskami ve skole – 20. dubna tu koncil prvni term, tak se planovaly a na nekterych skolach dokonce jiz pred Velikonocemi psaly, zaverecne zkousky. Take jsem byl dlouho nerozhodny, zda pres Velikonoce zustat v Malongwe, kde by vsechny obrady v kostele byly v lugandstine (ktere stale nerozumim tak dobre, abych pochopil ”o cem je rec”) ci jet do Kampaly a zustat pres Velikonoce tam.

simonverca.JPGplaz.JPGostrov2.JPGostrov.JPGmolo.JPGkrest.JPGja-ostrov.JPGhokejisti.JPGhenry.jpg

V rozhodovani mi svym zpusobem nakonec ”pomohl” John Bosco, ktery za mnou v doprovodu otce Josepha (farare z Malongwe) prisel na Zeleny ctvrtek s tim, ze by me rad pozadal o to, abych se stal kmotrem jeho syna, Henryho Donalda, ktery mel byt pokrten na Bilou sobotu. Celkem mi to vyrazilo dech – nic takoveho jsem necekal a spise nez pocten jsem si pripadal, ze si me s nekym spletli…Za kmotra me vybrali i trochu ze symbolickych duvodu, nebot Henry Donald je prvnim ditetem narozenym v Ugandsko-ceske nemocnici v Buikwe ( http://www.charita-adopce.cz/index.php?id=100200 ). I tak jsem si sam sebou nebyl jisty a vzal si den na rozmyslenou (v Cesku jsem se zatim jen kamaradovi za kmotra pri birmovani a o podobne situaci se mi ani ve snu nezdalo). Po tom, co mi ale Adriana vecer v nemocnici rekla, ze se zadost o kmotrovstvi neodmita, jsem tedy rodicum rekl, ze tedy Henrymu za kmotra pujdu, ale ze musi byt pripraveni, ze to bude ”kmotrovstvi na dalku” a omezene spise jen na duchovni rovinu.

Obrady ve ctvrtek a patek se moc nelisily od tech u nas, jen se zacinalo pro me nezvykle brzo (ve 4, resp. ve 3 hodiny) a probihaly tedy za svetla. Co me vsak zarazilo, byla velmi nizka ucast vericich v kostele, coz mi otec Joseph vystvetlil tim, ze nejsou zvyli chodit do kostela jindy nez v nedeli (Velikonoce nevelikonoce :). Sobotni mse zacinajici venku rozsvecovanim ohne a rozzihanim svici byla fakt moc krasna – ma misal kapal pri ctenich vosk, kostelm vonelo kadidlo, obcas se ozvaly miminka (pri msi bylo pokrteno celkem 20 deti, vcetne ”meho” Henryho Donalda) a i prestoze byla dost dlouha, rozhodne jsem u ni neusinal a zanechala ve mne hluboky dojem…

Po nedelni msi jsme jeli spolecne do Kampaly a prozili s Evcou a Veronikou zbytek Velikonoc u Lucky – u bazenu, vecer v Al’s baru na fotbalku, dalsi vecer na koncerte (East African Carnival – takovy mensi hudebni festival, celkem asi 20 umelcu z Keni, Tanmzanie a Ugandy) – takovy relaxacni vikend, ale moc prijemny. Podarilo se mi dokonce uplest pomlazku a vymrskat 50% Cesek v Ugande :). Musim se ale priznat, ze se mi fakt styskalo po Velikonocich u nas, slavnostnich msich v kostele, oslave vzkriseni, pondelnim jezdeni s roverama za holkama….  

 Nacerpana energie se hodila – po zbytek tydne a i ten dalsi jsem makal do skoly – zadavani a opravovani testu (term exams). Nakonec jsem opravil asi 130 testu a 15 eseji…pan ucitel. Ale uroven hrozna, prumerne tak 35-40%, ale nekteri zaci byli (jsou 🙂 fakt tragicti. A to jsem jim fakt daval docela lehky testy. Jen tak pro pobaveni:

Zadani: Make negatives:

She succeeded in passing her exams.

All the boys attended the lesson.

The Pope often appears in public.

I am familiar with the works of Shakespeare.

=> a odpovedi jednoho experta:

She succeeded in failing her exams.

All the girls attended the lesson.

The Pope often disappears in public.

He is familiar with the works of Shakespeare.

No jo, lidova tvorivost tu nezna mezi :). Stejne tak jsme se strasne nasmali, kdyz jsme rozsifrovali zkratku M7 v novinach (”Ministers oppose M7 about Mabira” nebo ”M7 speaks about riots”)-premysleli jsme dlouho, co je to za skupinu (jestli poslanci, vlada,..} a nakonec nam doslo, ze M7 je president Museveni (Ugandani jsou navic zvykli pridavat za slova koncici na souhlasku ”i”). Situace se tu trochu v posledni dobe uklidnila, ale chvili to bylo dost vyhroceny a zahranicni ambasady i varovaly sve obcany. Politicka situace je od voleb v lonskem roce (a pravdepodobnem zfalsovani jejich vysledku) ovlivnena prohlubujicicm se diktotorstvim prez. Museveniho, ktery proti opozici pouziva zatykani a pod., ale ktery je hlavne obcas ”mimo” ve svych rozhodnutich a s nicim se moc ”nestve”. Tak podobne doslo i k rozhodnuti o prodeji tretiny Mabirra forrest indicke spolecnosti pestujici cukrovou trtinu, coz vyvolalo bourlive protesty enviromenstalistu (Mabirra forrest – jeden z nejvestich a nejzachovalelejsich pralesu v Ugande, v jednom z predeslych listu jsem psal o jeho navsteve) a pozdeji i opozice. Takze byla svolana na ctvrtek 12.4. demonstrace, ktera se ovsem ”zvrhla” v divoke strety protestujicich s policii (strelba a slznej plyn), protestujicich s Indy (vyvolanych srazenim dvou deti Indem v aute a hlavne spojenim Indu s pripravovanym kacenim Mabirry a obracenim hnevu proti nim) a ktera si nakonec vyzadala 5 lidskych obeti, nekolik zranenych, nekolik zatcenych a par vyrabovanych indickych obchodu…Nastesti jsem kolem jen jel v taxiku a v dobe, kdy to nebylo jeste tak vyhroceny, ale jeste par dni potom bylo citit trochu napeti a i my se trochu bali (i kdyz nejsme Indove :).

Posledni udalost, ktera stoji za zminku, byl sobotni vylet lodi na ostrov – kde to bylo fakt nepopsatelne krasny (proto pridavam radeji par fotek nez zbytecne psani). Vzal nas tam Chris s Luckou, krome nas dobrovolniku jeli jeste Katka se Simonem. Maly ostruvek na Victoria lake, asi 45minut lodi z Entebbe, na nem asi tak 6 domku, plaze s palmami a bilym piskem, dva velky psy, vsude cisto a posekana trava…

Jinak se mam fajn, zdravy slouzi, zivot jet u stale rozmanity a dobrodruzny a dokonce i licenci mi pry jiz vyridili (takze po pauze – ted je 14denni prestavka – bych si zase mohl zahrat zapas). Vsechny vas moc zdravim a po navratu z cest (mozna pojedeme i do Keni) napisu jak bylo…

pošli na vybrali.sme.sk

Kategorie: Nezařazené | 30. 4. 2007 v 08.18 | uganda

10 komentářů

Ahoj Matouši, máš se tam hezky, tak rozmanitý zážitky jsem ani nečekala. To je fakt docela dobrá vojna, ne? Strašně Ti přeju, abys nebyl nemocnej. Ted mě furt zlobí bolavej zub a je to otrava. Zítra jedeme na moje narozky na turistiku do hor. Aspon taková menší změna. Ahoj a opatruj se. Mamka

Das ist einfach fantastisch!!!

Hlavně mě totálně dostalo “The Pope often disappears in public.” To by si podle mě zasluhovalo alespoň půl bodu za kreativitu!!! 🙂

4 michal | 1. 5. 2007 v 00.33
Ahoj Matousi, tesi me, ze se nase obavy nesplnily a vsechno probiha idealne, pises krasne, hlavne nechyt nejakyho bacila. My jsme privezli z Cech do Spanelska jednoho a dva mesice jsme s nim bojovali. Pisu Ti uz asi po treti, doufam ze ted uz spravne. Hlavne nepij vodu z vovovodu! Teta I.

5 blizza | 3. 5. 2007 v 16.12
Ahoj chlape :), tož jsem se dokopal si počíst pozpátku stále to tady žije – někdo se s někým schází, rozchází a tak dál ;), no prostě normálka, ale jak Tě znám tak máš určitě lepší informace než já ;). Měj se krásně a pořádně si to tam užij, taky bych někam vypadnul 😛

Ahoj Matouši, zdravím Tě ze soudu, jsem ráda, že tvůj pobyt probíhá tak zajímavě, že jsi zdravý a gratuluji ti k Henrymu Donaldovi 🙂
Pozdravuj ode mě a od Štěpána Janču, že už se na ni těším, až se v pořádku vrátí.
Mějte se hezky, myslím na vás. Z.

čao! inak mam pre teba fajn správu-čo si bol pozrieť tých Slovákov a čo si s nimi jazdil na vode-tak Peťo Csonka-možno si ho pamätáš-dnes bol druhý na majstrovstvách sveta v ródeu!! rešpekt! aby si sa mohol pochvalit koho všetko si stretol v Ugande 🙂
inak my tu už máme preteky, škola, všetko ako ma byť… maj sa krásne and keep writing! 🙂

8 karásková eva | 10. 5. 2007 v 14.25
ahoj Matousi, omylem jsem se dostala k Tvemu vypraveni, znam jej od sve dcery Katky, ktera nas navstivila v Cesku.

Ahoj brácha, jak válčíš?Já se učím na státnice, nikoho moc nevídám,ale určitě jsi dobře informovanej. Úplně ti teď závidím ten tvůj výlet..já jsem totiž skoro pořád zavřená mezi čtyřma stěnam a šprtám, nic záživnýho.Tak na sebe dávej pozor a měj se hezky. ahoj Jana

10 Matous | 22. 5. 2007 v 07.08
Ahoj, moc vsechny zdravim-v sobotu jsem se vratil odpocaty a plny zazitku z Keni, skoncily mi prazdniny a zacinaji dalsi 3 mesice uceni…Takze co nevidet pridam na blog dalsi vypraveni a fotky. Dekuji vsem za komentare a preji pekny konec kvetna!

Přidat komentář

Půlroční pobyt jako dobrovolník v Ugandě

Nejnovější články

© 2006 Cestovatele.com; Kontakt | ArmA: Combat Operations | O Cestovatele.com | Reklama