zaver
tak som uz v ktm od vcera vecera, ceta trvala neuveritelne dlho, bola vela policajnych kontrol aj blokada na ceste, no este predtym som stravil jeden a poldna blizko Pokary v Samtenovej izbe, kde som v pondelok pozeral telku do 1 30 rano od 11 rana s prestavkou na obed. fanatik co? no ale to hlavne aj kvoli anglictine aby som trochu pomakal… ked som sa uz chystal spat o polnoci, zaujal ma dajaky film, nazov som zistil az neskor -Dracie Srdce, co sa mi hned zdalo podozrive, tie hrady a krajina… natacalo sa to totiz na slovesnku…v nedelu rano som vyrazil zo skoly a cesta dolu mi trvala si 4 hod, rozlucil som sa rano s ucitelim a 2 studentami a po ceste este s jednym ucitelom a s Krisnom – ucitelom , co sa nadejal, ze snad este nikedy dojdem , to bolo jedine lucenie, pri ktorom sa mi tisli slzy do oci… v utorok rano som teda uz bol v pokhare a stanici a tam sa este so mnou rozlucil mahabir…. no a vcera som sa ubytoval v hoteli, kde som bol aj predtym a stale tu su moji pakistansky priatelia…kecali sme u mna na izbe, su radi ze idem do pakistanu a ucitel literatury, mi dal kontakt na jeho brata, ktory sa o mna postara a vsetko mi poukazuje a ze vsetko zadara… vraj to je mentalita- pohostenie, jedlo vsetko… tak sa tesim, dnes som bo rano na indickej ambasade, viza budem mat v utorok, potom na pakistanskej. Tam mi povedali ze potrebuejm list od slovenskeho konzula, ze idem na turistiku do pakistanu. Tak som sa vydal hladat slovesnky konzulat. Po ceste som sa zastavil este na cinskej ambasade ale mali uz zatvorene , taze az v piatok a viza mi vystavia do tyzdna za 33 $ a do dna za 66 $,,, siel som asi 2 hod. peso a dlho som hladal slovensky konuzlat…no pomohla mi jedna tibetanka, mlada a vzdelana, v jednej malej galerii, najprv mi poradila, kde je korejska ambasada, pri nej mal byt nas konzulat ale nikto nevedel kde, policajti najmenej…
tak som k nej znova zasiel a ona zavolala , mal som tel. cis. nasiel som teda konuzlat, taky byt , kde zije ceska s manzelom nepalcanom, bolo u nich velmi fajne, taky starsi ludia on HInduista a ona krestanka a spolu si fajne, ziju , to sa mi velmi pacilo, on vie aj po cesky..dali mi cajik, kolac, mandarinku a pozical som si od nich knihu o slovensku, normalne je tam na obr. aj furca, joooj bol som hotovy z obrazkov, tatier, a hradov a ruzina… nebol prud tak mi nemohli napisat ten list, taze k nim zajdem v nedelu, pakistanske viza mam za jeden den , taze sa nemusim ponahlat… tibetanke som potom tu knihu ukazal a fajne sme pokecali, zavolala este na moju prosbu nawangovi ucitelovi ,co sa s nim chcem stretnut ale ze vraj je v indii, jeho zena vsak byva v jednej gompe , kde sa zajtra vyberiem…. zajtra je den prichodu maja, a prave v ten den si ludia urobili strajk, ziadne autobusy zajtra, tak pojdem na letisko asi peso, asi 10 km a naspat pridem s majom taxikom, uz sa nanho tesim, a na to, co donesie z domu… vsade v meste je plno vojakov ale citim sa naplno bezpecne, ak sa vyhnem stvrti kde bude strajk tak o nom ani nebudem vediet,, taze pohoda.. V hoteli sa da aj varit, tak si nakupim este nejaku zeleninku a uvarim cestoviny ako aj vcera… potom som este slubil pakistancom ze si urobime v jeden den nalesniky{bramboraky, harule}.. hi hi… objimam vas
Prisiel za mnou priatel majo z Kosic na 50 dni
Je nam strasne veselo, stale potim take hlasky, z ktorych sa smejeme, keby som bol sam tak nemam podnet na hlasky, uz sme si ich aj zacali zapisovat… vcera sa xicht pomylil a miesto dakujem povedal v obchode ked si zobral pivo ‚ dobry den'{namaste} ta som sa tak smial… vcera sme teda boli na swayambunathe , kde je velka stupa, kde ma clovek nadhernu moznost zazit ako sa tu prelina tibetsky budhizmuus a hinduizmus, ako si svorne kazdy vyznava svoje a potom u mojich tibetskych priatelov na obed a este u Kungu na obed a potom sme sli zhanat info ako sa dostat do Sikkimu, neska sme sli s Kungom na jednon svate miesto Bodhanath kde bolo vela tibetanov a prechadzali sa okolo velkej stupy{zopar tibetskych nomadov s oslahanymi tvarami a krasnych zien, v ktorych tvarach bol zapisany nelahky ale zbozny zivot,ktory skutocne vyzerali ako z ineho sveta,}okolo velkej stupy, tam sme si sadli aj s Kungom na pivo. Potom sme sli na slovensky konzulat, po papier co mi treba na pakistansku ambasadu.. mily nepalec,nam daroval flasu nepalksej vodky- velmi mily ludia….
majo je stale v soku aku je tu bordel, kolko prasivych psov na uliciach, sem tam kacky, kravy, bordel, smetie, prach, SMOG! ,ako tu existuje len jedno pravidlo= ziadne pravidla! ako sa auta tlacia z jedneho prudu do druheho, ako predavaju vsade zeleninu a ovocie, ako maju hodinky v malych lavoroch naplnenych H2O- a reklamuju tak vodotesnost. Neska som si dal zasit topanku, fajne mi zasil botasku… vidime aj vela zobrakov.. ale chceme uz cimskor het, najma kvoli smogu a tesime sa na himalaje , ja opat.
Vcera vecer sme boli teda pozvany na caj ku pakistancom, co byvaju na hoteli, moji stary znamy. den predtym som im urobil nalesniky a velmi im chutili. Na caji sme kecali ako inak- o ich problemoch a nabozenstve , kvoli ktoreho vyznavaniu nemozu zit vo svojej krajine. Nakoniec nas poziadali ci by sme sa s nimi pomodlili. majo odmietol ale ja som bol otvoreny, no nedolso k tomu. Je to zvlastne, su velmi mili, ale su siritelia a tak sa snazia, naprieik tomu , ze respektuju ine cesty k bohu, presvedcit nas na svoju. No ale nemaju sancu, my s majom mame svoju cestu. vecer sme potom s majom viedli predlhy intelektualno duchovny rozhovor na temu vyznavania boha a roznych pristupov k nemu.
Majovi sa velmi zapacili tibetania, a nebudem skryvat, ze aj mne. Pretoze ti beru cloveka naozaj ako ludsku bytost ako brata alebo sestru a nie ako cloveka, ktory ma ine vierovyznanie. A s nimi sa da bavit o vsetkom, o zivote, a nikdy to neskonci pri presviedcani. NO nevadi. Ideme si opat daco na hotel navarit. Majo si kupil vcera hrniec , taky maly , ta sa mu tesi, a nedoveruje strave z ulice, hoci uz pomaly zacina prichadzat na chut niektorym pochutkam, tak chce aby sme si samy varili. Aj neskor, mozno kupi varic. ja si zasa kupim asi jeden stan, co sme vcera objavili, vazi len 1,8 kg a je malicky.
Po veceroch teda popijame vino u nas na izbe- majo ma kazi. raz som kupil ja na uvitanie, potom on, a dneska mame tu nepalsku vodku , no ale ja nie som na tvrde. Majo doniesol z domu aj hroznovicu na dezinfekciu. Potom hrame spolu karty a zalahneme okolo polnoci. majopotom dlho spi a ja si ranbo stihnem zacvicit na streche hotela, a navarit cajicek. Orechovnik z domu som uz zmastil ale setrim si este trosku pernicky. jaj domov.
mal by som neako uzatvorit tento svoj pribeh. S majom sme precestovali Sikkim a a zo svereu sme sa dostali az na JUh indie.Po ceste sme navstivili Bodhgayu, putnicke miesto, kde dosiaho osvietenie Budha. Prave vtedy bolo 2550 vyrocie a pri tejto prilzezitosti tam zavital i Dalajlama.Boli sme nazoaj pozehnany.Tak som mal moznost zazit dalajlamovi pritomnost uz druhykrat v zivote.Konala sa prednaska, mnozstvo putnikov z celeho sveta, budhistov z koreje, japonska, sri lanky, indie.navstivili sme i jaskynu , kde budha meditovaval- svate miesto… a o to viac zobrakov…cim svatejsie tym je ich viac….
navstivili sme Varanasi, zo slavnymi spalovacimi ghatmi a labyrintami uliciek.Hranice, kde este z dymu stupajucemu k nebu, trcia ludske koncatiny- zazitok zivota, ale clovek ho nakoniec prijme v tomto meste, kde zivot kraca ruku v ruke so smrtou ako nevyhnutny a prirodzeny chod veci, cyklu zivota, ked jedno ustupuje druhemu, ked smrt je len zaciatkom noveho zivota, ked telesna schrank uz prestane sluzit svojmu ucelu a my ju musime napokon odlozit ako saty, z ktorych sme vyrastli a ci uz verime v reinkarnaciu alebo nie, predsa tu vo Varanasi, clovek s pokorou prijima z hlbin duse poznatok, ze to vyssie v nas je nesmrtelne nezavisac od tela…
Zazili sme si cestovanie roznymi triedami vlakov.Ta najnnizsia je najlacnejsia a cestoval nou i Gandhi ale je to horor, des. Ale odporucam vrelo, je zazitok na zivot. Ludia s analepia na steny vlaku, ktory este len prstavuju do stanice, a visai z neho ako strapce hrozna a ak si nedate pozor tak vas oni nezrazia tak dav na perone urcite, ak ak nie tak naskocite do vlaku ani neviete ako a rychlo obsadite flek!
Zastavili sme sa v Goe, kde sme sa len tak vyvalovali na plazi a venovali sa body surfingu, pozerali hokej -Slovensko Svedsko s 2 svedmi, neskutocna casova a miestna konstelacia , potom v Gokarne, potom v magickom meste Hampi, s neskutocnou surrealnou krajinou balvanou a chramov{trochu pripominajucimi grecku architekturu} a zamierili az na juh do pestrej Keraly. Vrelo odporucam plavbu lodou po kanaloch, ale lokalnym spojom a nie turistickym, sa dostanete do nenavstevovanych oblasti, kde su iestny velmi mily a v jedalni vas vykrmia za lacny peniaz. Tu sme cestovali s jednym ceskym parom-krasny ludia a dodnes sme v kontakte,Navstivili jedneho liecitela-bylinkara a gurua,mali moznost zazit suklromne predtavenie lokalneho bojoveho umenia, cestou na sever este pozriet taj mahal v agre,Dilli, odkial majo siel spat domov a ja som zamieril do radzastanu-Bikamer-potkani chram, kde mi potkani prebehovali popod bose nohy,Dzalsaimer-kde som sa ucastnil aj safari na tavach, trochu sklamania, ale noc v pusti bola krasna, raz som zabludil v pustnej burke v noci anevedel najst spat cestu k mojmu noclazisku, stopy v piesku rychlo zmazaval vietor a vsetko s apodobalo , pankaril som a isal az sa mi ozval a svetlom zasvietil moj sprievodca..uf…Udaipur, Dzodpur-modre mesto, kde som pil najlpesi miestny milkseik, Mont Abu, Pushkar a tak dalej-krasna architektura, ludia, pestrost, orient, historia… otom som zamieril na sever do Amitsaru a do Pakistanu.Navstivil som brata mojho znameho z Ktm, zaviezol ma na posvatne miesto ahmedi muslimov, do dediny, ked mozu slobodne vyznavat svoje nabozenstvo, avsak stale maju zakaz vladny pouzivat lampace k zvolavaniu k modlitbam.Busom (20 hod)z Lahore do gilgitu do srdca Karakoram Highway. cestujete 20 hodin a stale ste v himalajach, neskutocna krasa. tu som zistil, ze hranice do Tibetu budu otvorene az od Maja.Bol zaciatok aprila a mna to dost sklamalo a rozhodol som sa vratit domov.Ale zavital som este do udolia Hunzov{kde sa kedysi-kym neprisla do tejto odlahlej konciny na hodvabnej ceste,zapadna kultura a konzervovana strava,ludia dozivali najvyssieho veku na planete.Prave ruzovo kvitli marhule a zelenali sa polia.priblizil som sa stopom azasi na 100 km od cinskych hranic, navstvil jazera ,presiel sa po visiacom moste ako z Indiana Jones, nakupil par krystalov, med a uvazoval este ako sa do Tibetu dostat, ale letecky by to bolo drahe, tak som sa rozhodol, ze nabuduce skusim Tibet cez transibirsku magistralu a mongolsko. Ludia v Pakistane boli velmi mily a pohostinny, siti v horach a muslimovia v mestach. V Islamabade som videl jednu z najvacsich mesit sveta, vybavil som si viza do Indie, ale dali mi len trojdnove, takze som musel este ostat den na hranici-bol som svedkom ceremonialu uzatvarania hranic-‚gycova podivana’saskovanie vojakov a dav fanatickych mladych indov a pakistancov- ale turisticka atrakcia… opat som bol chvilu v amritsare , pekne mestecko hlavne posvatny zlaty chram Sikhov, ktory sa zrkadli v jazere, obklopenom , bielymi budovami a nocnym, preplnenym vlakom do Dilii, kde ludia spali na zemi na sedadlach na prepazkach pod stropom, no neskutocne, ai som nemal kam nohy dat , tak som si ich surovo opel o jedneho spaca podomnou… let domov, nesplneny sen, ale predsa zazitky na cely zivot, ktore poznacili ducha; priatelstva. S mnohymi si pisem a som vdacny za vsetko co som zazil, za vsetkych ludi co som stretol, za ucitelov z tibetskych skol, vdacneho ziaka z Nangi, mnichov…
O svojich cestach po juhu a po pakistane som sa nerozpisal lebo je ich plny internet.
rad sa podelim o rady, zazitky a fotografie…{tie publikovane v clankoch su len z internetu, pretoze svoje nemam prave pri sebe V Dubline, kde este pobudenm do leta.} pripadne otazky ci reakcie rad uvitam..
nech vam usmev zdobi tvar a laska prebyva v dusi
