Himalajsky zapisnik, pokracovanie 2-Kinaur, Sangla

 obr.1 Klastor Ki

 Obr.2 Klastor Dhankarhttp://images.google.com/images?svnum=10&um=1&hl=en&safe=off&rls=DVXE%2CDVXE%3A2005-37%2CDVXE%3Aen&q=ki+monastery&btnG=Search+Images

23.9. Rekong Peo. Rano som este urobil par fotiek, zaplatil a pobral sa
peso dole do udolia. Pred gesthausom sa odohravala zvlastna scena. Mlada
zena mala zakrvavenu hlavu. Neviem, co sa  riesilo, nejaky manzelsky
konflikt zrejme. Po asi km som sa zviezol s dzipom, velmi drahym.
Cudzincom niekedy prirataju extra sumu. Na korbe sedela so mnou  starenka,
oblecena po tibetsky. Mal vzdy vycerene zuby \ako ked sa clovek diva proti
slnku\.Do snedej tvare jej zivot vyril hlboke vrasky. Zbehli sme najprv do
dediny pod Nako.

 obr.4. Nako

Kde farebne strechy domov \asi sedem domov malo cervenu,
zelenu, modru, tyrksovu a zltu farbu\,ostro kontrastovali s monotonnym,
okrovym pozadim skalnatych hor. Po klukatej ceste sme sa dostali k rieke,v
hlbolkom udoli. Tu bola cesta vyhlodana tak, ze skalne previsy nad nou
tvorili dokonalu klenbu. Tu som musel  nasadnut do kovoveho kosa s baglom a s jednym ujom, ktory to mal tiez namierene az do Rekong Pea, odkial teraz
z jednej spinavej izby, pisem. Kos sa smykal po lanach nad bocnym pritokom
rieky. Ked som sa ocitol nad riekou, zadival som sa v smere jej pritoku,
kde sa v pozadi zubili sivaste skalanate hroty hory, ktore spolu s riekou pripominali tatransku dolinu. Neskor som si uvedomil,  ze to bola rieka Sutley, ktora vyteka z jazera Manasoravar v Tibete. Cez rieku sa budoval
most , preto sme nemohi dalej dzipom, na ktorom sa pilne pracovalo. Muzi tazkymi kladivami rozbijali
kamene a zeny ich nosily na hlavach, k crtajucim sa pilierom. Slapal som
pozdlz rieky dalej, zjedol dajake keksy a dockal sa i taxi dzipa. Sedel
som na korbe na zadnej bocnici, drziac sa ramu zvonku, takze moje musie
bicepsy dostavali zabrat. Typek, sediaci podomnou, ponukal ludi mesiacikmi
jablka. Dal som si. Je tu bezne, ze sa o vas v tlacenici niekto v pohode
oprie alebo si polozi laket na vase kolena. Tak to urobil aj ten typek. V
pohode si polozil ruku na moje kolena, co by sa uz u nas povazovalo za
obtazovanie. Toto vsak bolo spontanne, usmevne. Dostali sme sa na
krizovatku ciest za dednku Puh.\Ze by tu kedysi byval macko Puh?\. Po
hodinke cakania sme sa zviezli pred dedinku Spillo. Tu hlbil buldozer
cestu v zosuve, ktory zasypal povodnu cestu. Presli sme maly zosuv a
slapali asi 5 km do Spillo.\Aby ste si nemysleli, ze si vykam, tak hovorim
aj o ostatnych cestujucich, o ujovi a 4 dievcinach\.  Po ceste bol pramen,
kde som si osviezil nohy, tak ako nas ocko ucil. Minuli sme hinduisticku
kaplnku az sme sa dostali k Spillo.Tibetsky duch sa uz z udolia bohuzial
vytratil.I na pozdrav „dzule“ mi uz neodpovedali. Cernossky vyzerajuci
Biharcania aj tak nerozumeli tunajsiemu jazyku. Tu sme cakali viac ako
hodinu na bus do Rekong Peo. Nesiel vsak az do Rekong Peo.Trmacali sme sa
rozbitou strkovou cestou. 2x sme vystupali na, v zosuve, vyhlbenu cestu az
kym sme sa nevratili na povodnu asfaltku.Zastali sme v dedinke Kalahar.
Odtial sme klesali peso po schodoch asi 200 vm nizsie, kde nas cakal dalsi
>>bus. Dedinka bola len nudzovou zastavkou, pretoze spodna cesta bola
>>znicena. Na odchod busu sa dlho cakalo. Dival som sa oproti na lavu stranu
>>rieky cez udolie,kde zosuv odniesol asi 50 m cesty. Na kraji svahu zostala
>>stat vacsia budova, ktora sa casom asi tiez zosunie. O nieco dalej chybal
>>asi 30 m usek cesty. Tu ked zosuv odnesie cestu , tak sa zvycajne urobi
>nova, vyssie. A tak to pokracuje dokola. Cesty tu nikdy nezostanu ako si
>>ich cestovatel zapamata. Do RP sme sa dostali az za tmy. Je to akoby take
>>indicke rusnejsie Strbske pleso.Bez plesa. Mestecko lezi na strmom
>>svahu\2690m\a vyssie je este Kalpa, kde by som bol radsej. Plno
>>obchodikov, cukrarni, jedalni, textilu a kovu , zeleniny. Zostal som hned
>>v prvom hoteli, co som nasiel.-100rs. Spinava izba,podlaha -rozbity beton.
>>Pod nedbalo natretou zltou farbou sa javi este povodna,modra omietka.
>>Strop z vlniteho plechu je tiez omietnutu na zlto. Aspon, ze tu svieti
>>ziarovka. Na lezovisku je tak miesto asi pre 4. Na stene kalendar sai baba
>>fruit.co. Vypinace ledva drzia na elektrickych kabloch a poletuju tu
>> muchy.Zapoteny smrad uz nevnimam. Zachod na poschodi zavrety na kladku, je
>>o nicom . Na umyvarku sa radsej ani nepytam. Zajtra sa snad oplachnem v
>>Kalpe. Hlasna hudba z ulice uz ustala.V malej jedalni na konci chodby som
>>si kupil sladkosti a trojuholnicky z listkoveho cesta a na ulici vodu a
>>banany.

 0br.5 Kalpa
24.9.\Piatok\ Rano ma zobudil zacinajuci ruch mesta a suchotanie slapiek
>>po terase.Presiel som sa len tak v tricku a kratasoch ci nenajdem niekde
>>tecucu vodu. Nic. Obliekol som sa a vyrazil hladat gompu. A vysoku sochu
>>buddhu. Slapal som klukatymi spinavymi ulickami. Socha i gompa, hoci bola
>>vysvietena Dalailamom, za vela nestala. Boli nove a niesli gycovy cinsky,
>>komunisticky rukopis.Asi miestny umelec studoval socialny realizmus v
>>Cine. V meste som si potom nakupil placky, paradajky a zopar orieskov. O
>>9tej som uz chytil bus do Kalpy. Ubytoval som sa v hoteli Kinner Kailas
>>View s vyhladom na zasnezene stity, ktorym dominoval Kinner Kailas, ktore
>>sa vam naklanali takmer priamo do tvare, kedze boli velmi blizko, na
>>druhej strane udolia, ktorym som sem prisiel. 150rs, celkom unosna cena.
>>Navyse tepla voda,vaaa. Vypral som zopar drobnosti a vybral sa na postu.
>>Mali len male obalocky  a znamka sa nedala prilepit. V indii sa znamky
>>lepia lepom, ktory je k dispozicii v nejakej starej malej flasticke a
>>nabera sa palickou. Ked to robite 1x, zababrete sa od lepu. List vraj
>>dojde do EU za mesiac. No diky. Neskor som uz slapal na vychod do dedinky
>>Pungi, ale vzdal som to, kedze by som z nej mal vyhlad  len na cast udolia
>>, ktorym som predosly den prisiel. Namiesto toho som zamieril nahor cez
>>terasovite uzemia ohradene kamennymi murikmi. A mieril si to na opacnu
>>stranu , ako som sa vydal, do inej dedinky. Bol som uz dost vysoko  a
>>stale som nevedel najst nejaku suvislejsiu cesticku, ktora by ma zaviedla
>>na vysokohorske luky. V tychto miestach by sa dalo najst aj miesto na
>>taborenie a naklast si ohnik.Ale naokolo boli male chatrce v ktorych asi
>>aj niekto byval a napokon komu by sa tu chelo teperit s batohom. Musel som
>>sa diagonalne dostat vyssie. Tu som nadabil na cesticku. Po nej som sa
>>dostal na skaly. Minul som aj skrisu pod skalnym prikrovom. Pod sebou som
>>uz videl vozovku. Vyrusil som aj bacu pri kadeni, nechtiac. Chudak, hned
>>si natiahol nohavice, kludne to mohol dokoncit-ved je v Indii. (Ozaj, tu
>>hajzlaky{toaletne papiere}prakticky neexistuju. V hotelovych aj
>>gesthausovych kupelniach si patricnu cast tela umyvate vodou. Hned vedla
>>diery, casto i porcelanovej, do ktorej vykonavate potrebu, je v stene
>>kohutik a pod nim konvicka, male vedierko z umelej hmoty. Dalej sa uz
>>dovtipite ako. Mali by ste pouzit lavu ruku, ale moja pravacka je v tomto
>>ohlade obratnejsia. Lavou si H2O naberam. Sranda, ze prave jem \banany\,
>>ked to pisem). Nakoniec som predsa len zliezol na vozovku a po nej som sa
>>dostal do dediny Roghi, odkial som sa chcel podivat do protilahlej doliny
>>Sangla valley. No pohlad bol mozny az o 5km dalej. Kracal som krajinou s
>>mohutnymi borovicami a skalami, pripominajucou rodne Slovensko-Velku
>>fatru. Clivo som si zaspominal na pokojne hacavske planiny, {kde si
>>kdekolvek rozlozite spacak, stretnete minimum ludi a bez obav si uzijte
>>krasny den ci noc}, na domov , na rodinu a priatelov. Po svaznici som
>>kracal asi 500vm nad strmym udolim s riekou. Casto som videl orly, velke
>>dravce{ neskor som si uvedomil, ze su to supy}s ciernym lemovanim kridel.
>>Zistil som aj preco ich je tu tak vela. Na ceste  dalej,  lezal zdochnuty,
>>cierny osol, na ktorom sa spolu s havranmi krmili. Z dediny tu dosiel
>>rysavy psik, prilakany pachom masa. Z prednej oslikovej nohy sa chcel
>>napapat. Vyrusene supy a havrany nepokojne kruzili okolo. Psik mal problem
>>odtrhnut kus masa a zufalo na mna hladel. ‚No oslika plneho much, ti, moj
>>drahy, nerozporcujem‘. O chvilu dosiel dalsi rysavy psik , asi brat. Opustil
>>som tuto „bunuelovsku“ scenu a slapal som este chvilu dalej, v snahe vidiet
>>viac do Sangla valley. Vratil som sa. Bol som na pochode asi 6 hodin.Domce
>>trcali zo svahu a naplochych strechach sa susili malicke baracky a
>>broskynky, obilie alebo pokrajane paradajky. Rolnici mali plne ruky prace,
>>zenam spod topisu viseli dlhe cierne vrkoce. Gompa v Kalpe bola zatvorena.
>>Male deti ma zdravili anglicky, asi tuziac po praxi v konverzacii. „Vots
>>jor neim? Mai neim is Malisa.“ Jeden maly fagan zasa: “ helou caraz? “ To
>>bolo neprijemne. Uz aj male deti su zahrnute do biznisu s hasisom. Tu huli
>>kazdy. Ked odpoviem „nou“, asi im pripadam divny. No naopak som rad, ze
>>som „out“, v tom, co je pre nich „in“. V pokoji tu mozete stretnut bacu
ako si sucha ruky, to nie od zimy, zbera caraz, lepkavu hmotu z rastliniek
marihuany, aby si potom zafajcil. (Keby u nas rastli „kriaky“, bacovia by
usetrili na cuce}. V hoteliku som este pokecal s 2 amikmi. Jeden bol velmi
sympos, 2x starsi akoja. Na hlave mal miestnu ciapku ‚topis‘. Taka ploca
pokryvka hlavy, sivasta zo zelenym prehnutym limcom po polovici obvodu.
Ochutnal som 18rocnu whisky, ale tvrdy alkohol mi uz davno nevonia. 
V Sobotu rano som sa zobudil do dazdiveho dna. Nelakala ma predstava
>>zakysnut na tomto mieste. A tak som sa zbalil s jasnou vidinou , ze
>>zamierim do Sangla valley. Narychlo som este zbehol do centra dediny,
>>pozriet si drevene chramiky za gompou Prave sa vykonavala pudza,
>>bohosluzba. Exterier zdobili drevene levy s rustikalnym charakterom pred
>>vchodom do chramu.  Rustikalne umenie ludovych majstrov je asi na celom
>>svete podobne. Dohodol som sa s jednym sympatickym izraelcanom z hotela,
>>ze pojdeme na bus spolu. Z Kalpy nas to zviezlo do Rekong Peo a odtial
>>priamo do udolia. Presli sme mostom cez rieku Sutlej a zacali stupat do
bocneho udolia Sangla.  Vysoko nad dolinou byva v pristresku hned vedla
>>cesty sadhu- svatec, ktory vosiel do busu, zehnal ludom a na celo cervenou
>>farbou vyznacil ‚tiku‘ a podaval ludom do dlani prasad, pozehnane
>>cukrovinky, take biele gulocky a oriesky. Dali sme si a podali sme mu
>>zopar rupii, hoci neziadal. Bol mi sympaticky, netvaril sa smrtelne vazne,
>>ale veselo, nad vecou. {Na jednej internetovej stranke so Sangla valley,
>>je obrazok jeho chyzky} Do dediny Sangla sme sa z Kalpy dostali asi po 4
>>hodkach. Verit sa mi nechcelo. Pretoze sme s izraelcanom dobre pokecali.
>>Svojho kamosa, rodaka, sedmospaca , ktoreho spoznal v Indii,nechal v
hoteli. Pred dedinou Sangla, bol zruteny most, tak sme museli asi 4o minut
naokolo do strmeho blatisteho svahu, nad ktorym bol orechovy sad a zopar
stanov, kde zili cestari, Biharci. Prsalo a po blate sa smykalo. Dole pri ceste
uz cakal dzip. V dedine sme boli za 3 min. Neskor vsak siel aj bus, o
ktorom vam taxikari vzdy tvrdia, ze nejde alebo az za dlhu chvilu. Typek
na ulici nam dal vizitku do Himalaya hotelu. Izba za 150 s kobercom,
telkou, kupelnou, najkomfortnejsia aku som dosial videl. No ja som mal v
>>plane pokracovat vyssie asi 25km, do  poslednej dediny v udoli-Citkul. Bus
>>mi siel az o piatej. Dali sme si teda obed v tibetskej restike. Ja som mal
>>laddacku polievku – cestoviny , kapusta a tak. A covmen , co su tibetske
>>dlhe cestoviny so zeleninou osmahnute na oleji. Syte a chutne. A tu velmi
>>lacne. Skusal som volat domov ale nic, 25rs. Po caji sme sli na hotel.
>>Kecali sme o cestovani a sli sa prejst do nedalekj osady Krampu.
>>Stredovek, krasne drevenokamenne domy. Chramy s nadherne vyrezavanymi
>>ornamentmi, najma v prieceli. Figurativne motivy na dverach  i okeniciach.
>>Vacsina domov mala terasy s hustym stlporadim, tvoriacim  akoby okna.
>>Stihol som hravo aj bus do Citkulu. Napriek straseniam v Kalpe, ze  ziaden
>>bus nejde. Udolie s belasou riekou sa pomaly zdvihalo. Svahy obrastali
>>ihlicante stromy az po hranicu snehu. Prsalo a hmla jemne zahalovala
>>najvyssie stity. Udolie bolo posiate domcami, stanmi a chatrcami. Minuli
>>sme zopar osad a po 1a ½ hodine sme  boli v Citkule. Bolo sero ale stihol
>>som najst este gesthaus. Chladna izba, s 3 primitivnymi postelami, na
>>poschodi dlhsieho atrioveho ale riadne stareho a takmer neobyvaneho
>>hotela. Za 50 rs. Voda na prizemi. Svetlo. Musel som zapisat \udaje z pasu
>>a tak\ ako je to uz v Kinaure zvykom. Ale je to dobre, ked sa zaevidujete,
>>aspon o vas vedia keby daco. Stretol som jedneho francuza a s nim som siel
>>do velkeho stanu, kde pri ohicku este sedeli traja miestny, 2
>>izraelcania-caja a srac, amik z Kolorada. Dobre sme pokecali.  Pripity
>>ucitel z Citkulu bol ukecany. Sranda. Jediny autobus odchadza z Citkulu o
>>6 30 rano. Takze ostanem este jednu noc, kedze chcem zajtra volaco vidiet.
>>Do izby mi vosiel cierny psik, ktory ma uz predtym hravo kusal do noh a
>>usalasil sa v rohu.

Nedela. Vstal som opat do dazdiveho rana. Obisiel som dedinku, obdivoval
>>dreveno kamenne chramy. Najvyssi mal 4 poschodia. Po cesticke za dedinkou
>>som vykracal vysoko na kopec, z ktoreho bol vyhlad do udolia a na strechy
>>, plechove i drevene,domov. Dostal som sa opo uboci az 3km za dedinu.
>>Odtial uz bol viditelny cek point, za ktorym sa udolie dviha k Barsu
>>sedlu. Par dni vysokohorskeho, vraj narocneho, pochodu, prechod do Har Ki
>>Dun a ste v state Uttarakhand. Co bol povodne moj plan. Ale s nosicmi a
>>sprievdcom., bez ktorych to udajne nieje mozne, to by bol drahy spas.
>>Zisiel som zo svahu a vratil sa oblukom, s premocenymi nohavicami na izbu,
>>kde som zakvasil. Stale prsalo. Potom som skocil opat do siatru a objednal
>>si ‚baked rice‘ s domniekou, ze dostanem to, co tu vcera jedli. Ale to
>>bola ‚fried rice‘ cize oprazena ryza. Tak mi este kuchar, ktory
>>pripravoval jedlo vo vedlajsom stane, priniesol malu davku fried rice.
>>Sedelo tu zopar dedincanov a kecali vasnivo o nicom , ako u nas nudiaci sa
>>dedincania v nedelne popoludnie. Obed bol chutny, omacka so sojovymi
>>kockami a capati. V hoteli som si sadol na presklenny balkon, ktory bol
>>pozdlz atria a pozoroval som muzou hrajucich v dolnej casti akysi stolny
>>biliar. Ukazovakmi davali frcky malym kruhovym formickam. Okolo stali
>>prizerajuci sa, ktory sa stali nametom niekolkych skic. Pokecal som s jednym mladym francuzom, co sa ubytoval v jednej z izieb.
Pondelok.  Neviem aky je datum. Mal som bdelu noc, vzdy som sa budil a
>>kontroloval cas na budiku, pozicanom od francuza. Vstal som vcas, rychlo
>>sa zbalil a palil na bas stop. Miestny sa schadzali v hrubych sivych
>>odevoch s neodmyslitelnou capicou. Slnko tvrdosijne zapasilo s mrakmi.
>>Ukazali sa zasnezene stity navokol. Z udolia stupala hmla. Psy santili a
>>hryzli sa. Autobus pravdaze vyrazil az o 7ej, ked este dobiehalo zopar
>>skolacok v sari.
>>Citkul som nechal za sebou a Sangla dolinou som sa dostal spat do hlavnej
>>Sutlej doliny. Cestu obcas zalievali potoky valiace sa z hor. Neskor sa
>>objavovali roztrusene domceky po dolinach a svahoch. Vzdy ma udivuje ako
>>vysoko a nedostupne su niektore obydlia. Ze by to bola tuzba po klude,
>>alebo vyhlade?! Presli sme opat skalnym poltunelom, kde byva sadhu,
>>tentokrat sme pri nom nezastavil. Sofer len posunkom naznacil, ze sa
>>ponahla. Udolim sa valila rieka , 20-30 m pod nami. Vyssia cast udolia
>>bola plytsia a dalo by sa tu najst miesto na taborenie. Nizsie boli svahy
>>prikrejsie a cesta tesne okrajom minala priepast. Esteze som sedel na
>>opacnej strane a nemusel predychavat tie ‚infarktove centimetre‘! Dole som
>>cakal na razcesti na bus smerom k Simle, popularnemu cielu turistov.
>>Dziptaxiky jazdili sem a ta. Ale  ja som sa nedal presvedcit a vytrvalo
>>som cakal na bus ako aj zopar lokalnych. Pod skalou bola buda , kde sa
>>varil v caj. Po viac ako hodine sa objavil bus mojim smerom. Na ceste bol
>>’blok‘-ako tu zosuv pody volaju. Bager vyrypaval do svahu novu, docasnu
>>cestu.Cesta alebo jej cast bola na viacerych miestach strhnuta, akoby ju
>>zubom odhryzol nejaky obor.
O Busoch a obchodikoch
>>Uberali sme sa na juhozapad. Svahy zazelenali travou a pripominali
>>liptovske kopce nad hranicou lesa. Avsak s udoliami asi 3 x hlbsimi. Cesty
>>v tychto udoliach nemaju dlhu perspektivu, no aspon maju pracu biharci.
>>Cesty su uzke, ze niekedy musia busy i cuvat aby sa vyhli, rovanko ako aj
>>v niektorych ostrych zakrutach , ktore inac nevyberu. Nehodovost je v
>>Indii pomerne vysoka ale nie zasa tak ako v USA. Pricinou nehod je casto
>>zlyhanie brzd alebo volantu. Tak som kazdy den na cestach v rukach
>>hospodinovych. Kazdy autobus zamestnava 2 ludi. Sofera a
asistenta,-revizora, ktory sa prediera medzi cestujucimi a predava listky.
K dispozicii ma rozhodcovku pistalku, ktorou signalizuje soferovi, ked
chce niekto po ceste vystupit- ostry, kratky hvizd. Niekolko prerusovanych
rychlych pisknuti : ‚trit,trit, trit,trit‘, pri cuvani. Dlhy hvizd- stop!
A 2 kratke – volno. V buse dostanete zadarmo obcas i masaz lopatiek , ak
za vami niekto spi z laktami na vasom operadle. Inym zasa vobec nevadi, ze
maju hlavu opretu o okno, ci dokonca, ze im hlava visi z okna a  pokojne
spia. Batoziny blokuju ulicku. Moj batoh si uz co to vytrpel. Autobusy su
vyzdobene vlajockami a zaclonkami, v kabine sofera. V strede na palubnej
>>doske je vacsinou soska nejakeho bozstva, chraniaceho na  cestach. Okolo
>>nej blikaju neonove svetielka. V gycovitosti by tu mohli sutazit.
>>Konecne som po 3 hodkach vystupil v Dzuri. Taka mala obec, slubna pre
>>ludi, co maju hlad alebo si chcu nieco kupit, ci dat zasit, opravit. Plno
>>obchodikov,dhab s cerstvymi capati. Tu obchody nemaju vchodove dvere ani
>>preskleneny vyklad. Jednoducho rano zdvihnu zeleznu roletu, branu ,ako do
>>garaze, a vy vidite do vnutra,ak mate bystry zrak, pretoze hlbsie
>>interieri sa stracaju v sere. Niektore dhaby  su  na urovni, je v nich
>>cisto, cennik a ponuka namalovana na stene.{V takom pripade mate stastie,
>>ze vam neprirataju extra sumu, a najete sa za lokalnu cenu}tak ako to
>>bolo i v tibetskej jedalni v Sangle. Niektore su samostatne , ine zasa
>>pospolu vedla seba, ci pod sebou, ak je budova poschodova. Dostanete sa k
>>nim po schodoch priamo z ulice. Na ulici je aj plno stankov s chrumkavymi
>>cipsami vsakovakych tvarov, visiacich pod sebou vo farebnych modernych
>>obaloch. Na pultiku su vo velkych flasiach cukriky. Stanky so zeleninou a
>>visiacimi bananmi.. V obchodikoch mate  zasa na vyber rozlicny tovar.
>>’General store‘. ‚Sweet shop‘ su zasa obchodiky so sladkostami, ktore
>>casto putaju moju pozornost a kde vzdy odlahcim svoju penazenku. V
>>sklenenych vitrinach su pod sebou ulozene rozne sladkosti v tvare gulocok,
>>kvadrikov, halvy roznych farieb  a ja vzdy testujem ich chute. Obcas
>>objavim take, najma v novych regionoch,co som este nemal a je tazko
>>odolavat, ale uz sa krotim. Moje oblubene su mliecne kvadriky alebo
>>oprazene zlte gulocky.
>>Pri praci mozete vidiet aj krajcirov v otvorenom krajcirstve, ako na
>>starych slapacich sijacich strojoch plnia zakazky. Vynimku netvoria ani
>>otvorene kadernictva. Dal som si dve samosy-potlacene zemiaky s hraskom a
>>nejakym korenim, v takej chrumkavej cestovej tasticke \moje caste jedlo z
>>ulice\. Pozoroval som starkeho ako ich vytvara. Vo velkom kotli pripravi
>>zmes. Miesa ju rukami, ktorymi prave pred chvilou odomna prebral peniazky a
>>zvieral v ruke bankovku. \To sa da prehliadnut, ked chcete\. No potom som
>>uz naskocil na dalsi bus. Z Dzori som sa dostal 17 km dalej a vyssie, do
>>Sarahana, ktory je pritazlivy najma pre svoj chramovy komplex. Bhimakali
>>templ je ukazkou pravej himacalskej architektury. Mieril som rovno do
>>chramu, kde by malo byt lacne ubytko. A veru. Novy rekord. Za 25rs! Kvoli
>>tomu, ze je to dormitory, cize spolocna ubytovna pre niekolkych ludi vo
>>velkej izbe. Je tu 8 posteli. V rohu oproti je na stene plesen od vlhka.
>>Ale inac pohoda. Cez velke kamenne nadvorie sa dostanem k WC, kde je aj
>>tepla voda. Zacalo prsat. Tak som vyuzil cas aj teplu vodu. Po 2 nociach.
>>\Mal som sice moznost aj v Citkule, ale bolo chladno a kupelna, spinava
>>diera. Francuz mal sice vlastnu kupelnu na izbe, ale aj tak sami
>>nechcelo\.Chcel som si pozriet zvnutra jednu z dvoch vezi, ktore su
>>postavene na vyssom nadvori. Typek co stal izsie mi naznacil pozunkom,ze
>>nech pockam , ze pride otvorit. Stal som pod vezami a obdivoval dreveny
>>dekor, mnozstvo nocnych motylov na stenach a vtakov, co hniezdili pod
>>sirokou strechov veze. Prsalo, cupital som bosy \obuty dnu nesmiete\ po
>>kamnennj dlazbe. Nevyckal som  a zisiel som dolu k strazcom, taky
>>povalaci, v prestresenom vchode, a typek mi povedal, ze az o 19tej, o 3
>>hodky. Indicka pohoda nema hranic. Je tu male, chatrajuce muzeum s
>>kovovymi predmetmi, na ktore sa divate z atria cez okno. Vecer som siel
>>predsa len von. Ulicky pod chramom su pekne, jedalnicky, obchodiky. Jednu
>>malu dhabu som si nasiel i pre seba. Mlada zena sa starala o cistotu, zem
>>bola cista, umyte nadoby pekne poukladane v polickach.. Pocas pripravy
>>mojej skromnej vecere pretrela handrou stol aj varic. Vyvalkala capati,
>>polozila v pohode na plynovy varic aby sa nafukli{ako to robil aj tasi v
>>Lelungu}. Omacka a sabdzi boli pomerne pikantne ale zvykam si. Po veceri
>>som predsa len navstivil vezu. Boseho, bez kozenych vyrobkov a z
>>pokryvkov hlavy ma vpustili dnu. Na hornom poschodi  veze bol maly
>>chramik so sochami, miestnych bozstiev  v zlatych ruchach, pri ktorych
>>spievalo potichu zopar oddanych.