himalajsky zapisnik pokracovanie 4, Rishikesh,Hemkund,Badrinath, Nainital

>Nezavaham, kedze je este do tmy dost casu a sviham prec smer Bhadz basa.
>Kde by sa vraj dalo tiez ubytovat. Podla LP je to asi 6 hodin cesty. Kracam
>teda rychlym tempom po kamennej cesticke nad gangou v udoli. Po ceste je
>vela dhab alebo ‘cajstool’ \ stankov s cajom\, kde ma zvu na caj, na
>odpocinok, kde sa da aj prenocovat. Nemec , ktoreho stretam , mi neodporuca
>dojst do Bhadzbasy ale do Cirbasy. No aj tak to stiham v pohode pred
>zotmenim. Bhadzbasa je malou osadkou, ktoru tvoria tri cajstul a pod nimi
v dolinke asram a gesthaus.” Wer ju from? “ Moja obvykla otazka, ked zbadam
>blede tvare. “Cek repablik”, znela odpoved tentoraz. Naramne som sa
>potesil. Po mesiacoch sa konecene porozpravam v materinskej reci. V
>najvacsej dhabe sedelo 6 cechov. Siel som este opacit cenu v asrame, kde
>som aspon vyuzil wecko. 185 za izbu a stravu. No vratil som  sa s k cechom. V
>dhabe 30 rs za noc a jedlo za 35. Kecame , jeme thali {hlavne menu, co je
>vzdy dhal bhat, ktore vam vzdy pridavaju az do prasknutia.} Je to
>priestranna dhaba s matracami asi pre 11 ludi. Vkute v predu sa varil caj a
>za tym este sryta kuchynka, kde sa varilo. Neskor hraju cesi marias. Chvilu
>kecam s Marilinou z Lionu, ale ta zaspavala{od unavy, nie z mojich reci}.
>Tak sa priblizim k Zuzke, ktora marias nehrala a v ruke zvierala plysoveho
>macika.{Prave ma zasiahol pocit dezavu, akoby sa mi uz o tejto situacii
>snivalo; inac pocity de‘ javu na ceste su caste a velmi prekvapive}. Zuzka uz
>bola v Laddakhu, Turecku, Rumunsku a tak. Po asi hodie a pol, ked generator
>prestal produkovat svetlo sa zatiahli plachty vpredu aby netahalo a ulozili
>sme sa na  noc. Nieco zle sami snivalo, tak ma Marilina zobudila, hoci som
>si prave uvedomil, ze som asi hlasno dychal. Rano som si dal ovsennu kasu
>a bez baglu vyrazil na Tabovan, co je ladovec cez Gaumukh-pramen Gangy.
>Gaumukh je vlastne stanovy tabor, na kruhovej piescitej ploche. Cesta cez
>ladovec bola trochu narocna. Ladovec je pokryty kamnemi a velkymi balvanmi.
>Cesticka sa v tom nekonecnom mori kamenia straca. Po 2 hodkach som sa
dostal k Tabovanu- nahornu luku, kde bolo zopar stanov,- vypravy-poliaci ,co sa
>chystaju na dobitie impozantneho stitu Sivling, na ktory bo odtial krasny
>pohlad. ‚Ako daleko je jazero‘, pytam sa jedneho inda. ‚Len 4 km!‘ Okej, slapal
>som k nemu. Chvilu po travnatom terene okolo potoka , potom po nekonecne
>dlhej morene. Dosiel som na jej koniec, odtial bolo nutne zostupit a kracat
>po snehu. Zdalo sa mi to daleko. Po dlhom dlhom dilematickom boji som to vzdal a otocil sa. Unava
>ma zmahala a chcel som sa v ten den este vratit do Gangotri alebo aspon do
>Bhodzbasy. Tak aj bolo, ostal som v Bodzbase, aspon na chvilu v srdci hor,
>obklopey zasnezenymi velikanmi.
>V Gaumukhu som stretol este jedneho Rusa,\cca 50\ ktory sa mne, Slovakovi,
>ktory s nim viedol rozhovor lamanou rustinou, velmi potesil. Bol v Tibete ,
>pri Kailasi. Dal som si thali a spolu so mnou asi 30 turistov, ucitelov a
>studentov z Musori, ktori byvali v gesthause, avsak tu bolo jedlo
>lacnejsie.
>Kecal som s ucitelom,amikom a  potom zaliezol do spacaku. Ako som vcera
>vecer poznamenal, prenocovali tam pod hrubymi prikryvkami ,typkovia,
>posobiaci neomalene, trochu primitivne. Ich rec , asi urdctina, pripominala romcinu.
>\Cesi uz boli v Gangotri\. Rano ma zobudil silny vietor, ktory trepal
>plachtami. Dal som si opat kasu, zaplatil  190 rs za jedlo a noclah a 2
>caje a vyrazil do Gangotri. S Marilinou som bol dohodnuty, ze sa podelime o izbu
>za 100rs. Slapal som asi 2 hodky, stretaval turistov a horske kozy. Potesila
>ma sykorka, velmi podobna nasej. Do svahov oproti sa stverali zlte krpate
>brezy a nizsie rastli ihlicnany. Presiel som okolo cekpointu, kde som pred
>2 dnami musel odlahcit penazenku o 150rs za vstup do oblasti. Bol tu asram so
>sadhuhmi. V gangotri som nasiel bhagirathi hotel, kde mali byt cesi.
>Marilina tu nebola ale z ceskych kamosov som tu nasiel Zdenku, co sa
>nepridala k celodennej ture na Kedar jazero. U nej som si popral veci a
>rozlozil po zabradli. Bolo krasne slnecno. Marilina sa nakoniec rozhodla
>pre sukromie. Tak som v inej izbe za 100, pohoda. Vo vedre na terase si
>zohrievam vodu na slnku a o chvilu sa konecne po 3-4 dnoch , umyjem.
Risikes 4.10. 7 30
>Sedim na schodoch ghatu v Risikesi. Slnko lenivo vychadza spoza hor  za
>mnou a predomnou tecie Ganga. Z prava do lava. Este vcera som ju videl v
>plienkach a dnes tu konkuruje velkostou Dunaju. No vratim sa v spomienkach este do
>Gangotri a ceste sem. Po Gangotri som sa prechadzal horu a dolu no ani stanky ani
>chramiky ma nenadchynali. {Darmo, som dieta prirody}. Avsak na opacnej
>strane rieky , kde sa nachadza niekolko asramov, kde zakvasilo i niekolko
>cudzincov na meditacnych kurzoch a kurzoch jogy, som objavil nadherny
>vodopad,  kde sa Ganga,\ktora sa tu vola este Bhagirathi\, valila medzi
>obrovskymi hladkymi, okrovymi balvanmi. Presne to som tu hladal. Poznal som
>to z obrazkov, hoci som myslel, ze tento vodopad je v Gaumukhu.

Vstal som vcas a v pohode stihol bus o 7mej. Pridali sa aj 4 z cechov. Zdenka ostala
>so svojim klukem a chystali sa na Kedar Tal, ktore navstivili vcera
>ostatni, udajne krasne tyrkysove jazero v objati hor a snehu.
>Sedel som s jednou starsou \40-50\ americankou, ktorej este mladost
>presvitala z tvare; krisnackou, ktorej vadil cigaretovy dym. Bola dost
>ukecana a tak sa mohla pri mne realizovat. Bavili sme sa celu cestu o
>krajinach, spiritualite, filmoch a nakoniec pridala nieco i zo svojho
>sukromia. Po 10 hodinach cesty, ktora sa vinula nespocetnymi horami a
>dolinami, ked pri mnohych zakrutach boli vsetci cestujuci zaroven i
>soferom{amicka sa modlila ku Krisnovi}, sme vecer dorazili do Risikesu. Do
>hlavneho mesta jogy a guruov. Mesta, kde navstivili Maharisiho asram v ’67
>om Beatles! Ktore som asi aj kvoli tomu chcel vidiet; mesta, kde je uz
>Ganga veltokom, mesta z 82 000 obyvatelmi. Riksiar, ktorym sme sa nechali zviest,
>chcel  5 rs az do miesta, kde sli cesi, ja som vsak vystupoval v polovici a
>vycvakal som 4 rs. Nejde o prachy ale o princip. Nahneval aj cechov. (vzdycky pytaju viac ako znela dohoda).Mal som
>podla LP vytypovany asram, ktory mal byt najlacnejsi. Presiel som cez dlhy
>retazovy most, ktory okrem ludi pouzivali aj motocykle na druhy breh, kde
>som po 20 min. nasiel SriVed Niketam Asram. Usla sa mi singlovka\1postelova
>izba\ za 50 rs. Asram je obrovsky atriovy pavilon s travickou v nadvori a
>halov v strede , kde sa vedu kurzy jogy. Na travniku som si rano po dlhom
>case zacvicil. Byvam v zadnom kridle na poschodi, paralenom s Gangou. Vecer
>som este narychlo{brana do asramu sa zatvara o 22 00} vyrazil do mesta
>ulickou, kde posedavali zobrajuci sadhovia, kde sa varilo, pieklo a
>predavalo. V davoch sa mihlo vela zapadnych tvari. Musel som spomalit.
>Mesto na mna zadychalo zvlastnou atmosferou, dostalo ma, napriek tomu, ze som si
>voci indickym mestam vytvoril akusi averziu. Obchody s textilom –ciste a na
>urovni. Knihkupectva s duchovnou literaturou, kde na vas nikto nehladi a
>suri k nakupovaniu, kde sa kludne mozte zahlbit do citania a stravit tolko
>casu, kolko sa dusi ziada. Vratil som sa do asramu. Sprcha je spolocna. Z
>terasy-chodby mam vyhlad do atria. Este pred chvilou som sedel pri inom
>ghate-vstupe do Gangy a jedol buchticky, ked som za sebou zbadal pod
>strechou, vlastne pod terasou hornej ulicky v spine bezdomovca. Myslel som
>si, ze je to chlapec,, co sa tu vcera plazil ulicou s vyklbenymi nohami. Podidem, ze mu dam buchticky, bola to vsak stara uboha zena s obnazenou hrudou. Bolo mi jej luto. Ticho prijala jedlo. Kolko
>takych zije v Indii?
4.10. vecer Konci sa mi den v Risikesi. Som vo svojej izbietke v asrame.Cely
>den som sa flakal po meste. Zamieril som najprv ulicou v opacnom smere toku
>Gangy, okolo swarg asramu, co je akymsi  centrom risikesu. Tu bije srdce
>mesta jogy, hinduizmu. Asramy su v tejto casti mesta rozlahle budovy,
>vacsinou atrioveho typu s parcikom,  v strede s pestrofarebnym chramikom,
>kde sa nachadzaju postavy hinduistickeho panteonu, s dominujucou Bohynou
>Gangou. Do vacsiny som len nakukol. Po umelecej stranke zidana vyhra a po
>historickej, su len niektore skutocne hodnotne. Vo svatyni swarg asramu su
>pod stropom  po obvode zobrazene etapy zivota Krisnu. Cital som len cast
>Bhagavdgity, takze mi vela nevraveli. Mieril soom do casti mesta,  nazvanom
>Laksman Dzula. Po vychodenj strane rieky je to pekna prechadzka. Po pravej
>strane su velke stromy s opicami santiacimi v korunach na pozadi dvihajucej
>sa hory. Po lavej strane rieka. Po chvii sa opat ocitam v zajati obchodikov
>s latkami, odevmi, sperkami, vzacnymi kamnemi, poulicnymi predavacmi
>pukancov, placiek, pohladnic a kadecoho ineho, ponukaneho na zemi, na
>karach, ci v stankoch. No celkom ma to bavilo a vela by som minul, keby to
>bol moj posledny den v Indii. Bol tu obrovsky 13 posch, asram, co vyzeral
>ako hotel, s balkonmi po obvode, kde neustale chodili ludia dookola.
>Zdobeny
>hinduistickymi bozstvami na kazdom poschodi. Tu som presiel pesim zavesenym
>mostom{druhym v Risikesi} na opacny breh. Na moste ma zastavil cudesny
>typek, zrejme sadhu, ktory mal pomalovanu tvar a spory odev, akoby z
>leopardim vzorom . Na celo mi vyznacil tiku a zavrcal nosom, a pochopitelne
>cakal peniaze. Nedockal sa. Nevedel som co ma za lubom.{Teraz vsak uz viem
>,ze ak vam chce niekto pozehnat a vyznacit tiku na celo, mozem v klude
>odmietnut.} Opat do bazarovej casti, kde to hyrilo farbami, obchodikmi,
>zobrakmi , hrkajucimi mincami v plechovych hrncekoch, aby ste ich poculi ,
>kde ste nahodou prehliadli. Ulickai vo svahu som sa dotal na najvyssiu, kde
>som nasiel i lacny internet. A odtial zamieril po klesajucej ceste k mostu,
>ktorym som vcera po tme mal tu cest presjt. Odbocil som este na jednu lesnu
>cesticku, ze si v tieni stromov odpociniem a v tichu vychutnam kolac , co
>som si kupil rano, kde som nasiel aj pramen a doplnil si vodu do mangovej
>limonady, ktorou som sa rozmaznaval{zdravsie su asi grejpfuitove alebo
>citronove stavy, ktore vam tu na ulicin odstavia za par rupiek. Dalej uz
>bola husta doprava,smog. 3.kolkove rikse poriadne smradili. Pozrel som si aj
>chudobnejsiu cast mesta, kde cudzinci nechodia. Navstivili som i pekny,
>biely, cisty Sivanandov asram, velkeho ucitela jogy, zakladatela divajn
>sosaiety. Vedu sa tu kuzy jogy od 3 dni  az do 2 mesiacov, bezplatne
>prednasky. V asrame je mozne byvat za prispevok, treba sa vsak vopred
>prihlasit. Oproti bola charitativna nemocnica tiez pod  vedenim duchovnej
>organizacie ‘divine society’. Tak som preflakal cely den. Este som stihol
>jednemu zvedavemu typkovi nakreslit rychlu  peroskicu mostu a brehu  Gangy
s ghatmi.A presiel mostom spat do casti, kde byvam. Vecer bola pri ghate
>akasi slavnost.Deti v oranzovych ruchach spievali sediac na schodoch Ghatu v
>rytme tabla o 106. Trochu falosne, hlavne vsak, ze radostne. Neskor zacali ludia
>po Gange pustat misticky zakupene pri vstupe na ghat, plne kvietkov , so
>svieckov a vonnymi tycinkami. Je to stary zvyk, ktory prinasa stastie. V
>knihkupectve som si nakoniec kupil Oshovu knihu a malu knizocku o Bohu,
napisanu realizovanym svatcom Paramahansom Yoganandom. Dal som si veceru, i
>ked trochu drahsiu na tunajsie pomery, hoci stala len 1$. Som zvedavy ci
>chytim ranny bus. Coskoro sa dozviete. Jeej , prave lezie po dlazke nejaky
>chrobak, na svaba je maly.
6.10.Hempkund Po zhruba 3 hodinovom vystupe s osady Ghangria som sadostal k
>posvatnemu plesu Hepkund. Hmla sa prevaluje po opcoch a je chladno.
>Gurudwara, ktora tu stoji je uz od vcera zatvorena. Nie je tu ani nohy. V
>okoli sa povaluje nespocetne mnozstvo odpadkov. Skoro ako na skadke.
>Krabice, umele hmoty. Zalostny pohlad. No aspon jazero vyzaruje pokoj, o
>ktory som sa s vami chcel podelit.
>Je vecer. V cele gurudwari si citam a pozorujem virtuozny tanec dymu vonnej
>tycinky, osvetlenej iba plamenom sviecky. Je to lepsie ako kino. Ladnost
>makkych spiral dvihajucich sa k Bohu, kde sa rozplyvaju v nehmatelnom
>eterickom priestore. Doplnim ako som sa sem dostal z Risikesu.
>Mal som nekludny spanok v cele asramu najma kvoli tomu, ze som nemal
>hodinky a potreboval som chytit bus o 4 30 ! Vstal som najprv o 1 30{to mi prezradil
>typek co byval vedla mna, ked sme sa stretli na wecku}. Vstal som este
>neskor a siel na vratnicu, kde som zistil, ze brana je zamknuta. Bolo 3 30. Chvilu
>som este pospal a potom zburcoval ludi, co mi otvorili. Presiel som
>ulickou, kde spali kravy a bezdomovci-sadhuovia, zabocil na most, potom hore na
>hlavnu a smerom na stanicu.To uz bolo iste 4 30. No  autobus aj tak
>prichadza mojim smerom, tak som si ho len stopol. Naslo sa presne jedno volne
>miesto pre mna. {Vdaka, anjeli!} Batoh som rychlo priviazal o ram na
>streche. Cakala ma asi 12 hod. jazda. Minali sme rozne mestecka ale nic
>zazivne{iba ak pre tych, co by podobnym krajom cestovali 1x}. Niektore boli
>posadene na svahoch nad riekou. Na prasnych uliciach bezny obchodny ruch.O
>7 rano sme boli v Srinagare, kde  sa mali cestujuci moznost najest. Dal som
>si capati\3rs\ ale nastaste tu mali tie huste, mastnejsie. Vo vacsich mestach
>staval autobus 5 min, pocas ktorych asistent vykrikoval mesta nasledujucic
>zastavok: Dzosimaath, Badrinaath! Z vyrazym prizvukom na poslednej
>slabike. Znelo to takmer ako ‘kodkodaak’! Asistenti tak vykrikuju aby si cestujuci
>nasli svoj potrebny spoj. Neviem si predstavit ako by to bolo u nas, keby
>kazdy sofer vykrikoval kam ma namierene. U nas maju nastastie napisy a %
>negramotnych je podstatne nizsie. Zaverecna etapa, posledne 2 hodiny z 10
>hodinovej jazdy, sme sa dostlai do krasnych hor a mal som sa naco divat,
>hoci tie najscenickejsie pohlady zahalovali kudoly prachu, z najprasnejsej
>cesty akou som doteraz cestoval. {Chudak moj bagel, bol cely zapraseny, ked
>som ho v Dzosimate daval dolu. Keby mal mozog tak by sa ma iste spytal,
>preco som ho nedal do puzdra, co som prenho este doma usil. No tuto otazku
>som si polozil miesto neho ja.} Zopar zosuvov, ked sme museli cakat , kym
>sa cesta zprejazdni a konecne Dzosimath. Povodne som chcel ist az do
>Badrinathu, k dalsiemu z pramenou Gangy, putnickemu miestu,o 3 hodiny
>vyssie, ale od cechov{stretol som ich este raz cez den v Risikesi} som
>dostal typ na jazero Hemkund. Co bola odbocka. Narychlo som zistil ci tu
>funguje internet, no nefungoval tak som stihol chytro preskocit na bus  do
>Govinghatu. Asi hodina jazdy, odkial je trek k jazeru a do slavneho udolia
>kvetin. V autobuse som a dal do reci z neznou francuzkou \velmi mile
>dievcatko\ i jej chlapcom. Ked sme vystupili v Govinghate, pridal sa k nam
>este jeden sympaticky holansky par. Srac vysoky asi 2 m s blond dredami.
>Chcel som spat niekde vonku, no nakoniec sme spolu nasli lacny hotel . 3-
>postelova izba za 150.\ Spal som s holandanmi\. Navecerali sme sa v jedalni
>hotela, po tom , co sa nam jedna restika cenovo nepozdavala, ked sme sa
>prechadazli po ulicke tejto dediny, ci mini mestecka. Dal som si 1x masala
>dosu, vyborne juzanske jedlo- taka velka staby palacinka, plnena zemiakmi a
>tak a kej jedna ostra omacka a chutne kokosove catni. Mnam. Vecer nas rusil
>hluk z ulice. Hlasna hudba, pokriky miestnych. Vysiel som na balkon, ze co
>sa deje. Na ceste pod hotelom tancoval asi tucet alkoholom posmelenych
>ludi, okolo ohna z horiacich kartonovych krabic. Ked ma zbadali, hulakali s
>usmevom na tvari este viac. Vstal som pred 7 ou a vydal sa na trek..
>Presiel som ulickou, kde sa uz vysmazalo a stanky rozkladali nabozensky tovar pre
>Sikhov. Malo to inu atmosferu ako v nizsie polozenych mestach. Tu sme boli
>v horach a atmosfera bola prijemnejsia, komornejsia. Je to vlastne sikhska
>oblast. Nachadza sa tu gurudwara, kde sa udajne dala uschovat batozina, ale
>kedze v ten den uz bola dalsia gurdwara v  putnickom Hemkunde, kde som
>mieril zatvorena a putnicka sezona sa pre sikhov  tym padom skoncila,
>batoziny neprijimali. Slapal som teda udolim po kamenodlazdenom chodniku do
>Ghangrie -13 km. Dalo mi to zabrat, najma, kde to stupalo viac nez bolo
>prijemne.Cestu lemovali spustosene dhaby.
>Z mnohych ostal len skelet a bordel. Ine zasa prave rozoberali a palili
>odpadky.Tieto dhaby funguju len v sezone , a ta, ako som uz spominal,
>vcerajsim dnom koncila.Zhora z posvatneho miesta, sa vracali skupinky sikhov. Peso aj na
>muliciach a nosildlach. Pridal sa ku mne jeden typek a hustil na mna
>lamanou anglictinou.Vedel som, ze v tom bude hacik. Ponukal mi izbu v Gangrii.
>Kracali sme vedno asi 5 km. Razil z neho alkohol{asi jeden zo vcerajsich
>’diskobolov‘}. Ja som vsak chcel prenocovat vonku, uz mi to fest chybalo, a
>tak som nechaval svoj plan otvoreny. Tesne pred Gangriou som sa dal do
>druzneho rozhovoru s jednym postarsim Sikhom. Inac, ti, ktorych som stretal
>po ceste, boli mili a jedni ma ponukli i keksikmi. Sikh ma nakonec pozval
>do Gurudwaryv Gangrii,o ktorej som nevedel , no o to viac som sa potesil.
>Zadarmo noclah i nejake jedlo!Sikh sa mal vratit okolo 17tej. Dali mi izbu
>na 4 poschodi. Drevena podlaha, vysoky strop, 4 postele. Chladna neutulna
>kutica s vykachlickovanou kupelnou, teda spinavou miestnostou s kohutikmi v
>stene, hoci pre mna to bol tak ci tak komfort. Doniesli mi 3 velke, ciste,
>teple deky a matrac na drevene dosky postele. Predtym som sa este stihol
>najest v priestornej jedalni{velmi tmavej, neudrziavanej}, na zemi ako
>obvykle. Cela gurudwara vyzerala zanedbane. Presiel som sa este dedinou,
>ktora vyzerala ako po vybuchu alebo zemetraseni, ci skor hromadnom,
>globalnom vyrabovani. Vo velkom sa demolovalo a rozoberalo, akoby dedinu
>ci jej cast postavili len kvoli docasnemu fimovaniu. Strasne vela odpadkov,
>no hroza. Prazdne domy, hotely. Cez rieku som presiel mostom, z ktoreho
>ostal tiez len zelezny skelet,{a ani ten uz nebol , ked som sa vecer vracal
>spat}. Nakoniec, zda sa, je Ghangria len sezonny zjav. Na lavo za dedinou
>sa po 3 km dostanete do udolia kvetin- popularne chranene uzemie, kde sa plati
>vstupne. No kvetiny tu kvitnu len na jar a v lete. Ked odbocite vpravo a
>mate dost sil, vyslapete k Hempkundu. Tu som stretol anglicana s poliakom,
>tak sme ‚spiikovali‘, ‚rozmjuvjali‘ a neskor 2 nemcov. Dostal som dalsi
>nakop+dobre rady na Langtang{Nepal}. I tuto cestu lemovali opustene dhaby a
>plachtami prikryte tyce a ine veci, ktore sa este zidu. Biele vrecia, ktore
>tvorili velke hromady, boli plne odpadkov. Neviem ci ich vobec niekedy
>niekto znesie dolu. Pritom hned vedla je chranene uzemie. Na papieriky a
>obaly o cukrikov a keksikov  si uz zvykam, ale toto uz bolo privela. Cestou
>spat, ked ma uz chlad od jazera vyhnal, som sa dival na stity oproti cez
>hlboku dolinu, ktore zahalovali a odhalovali oblaky, a rozjimal. Dole som
>sa zastavil pri 30 m vodopade a trosku sa modlil.
>Do mojej izby mi jeden mlady sikh doniesol sviecku a clanok o sikhskych
>principoch. Poprosil som ho aby mi urobil turban, ktory mam od Gopiho a bol
>som imidzovo znovu trochu sikh. Najedol som sa so znamym{ten, co ma
>pozval}Kasmir Singhom,ktoremu som slubil  aj portret. No cas bude mat az
>rano.
>7.10. Tak aj bolo. Zobudil ma hurhaj na nadvori gurudwary. To bol asi len
>sposob komunikacie. Urobilosom portret Kasmir Singha, pricom som zistil, ze
>na opacnej strane harku mam uz portet rampurskeho studenta.Tak som mu
>urobil este 1, ktory som mu venoval. Bol s nim nadmieru spokojny a ihned sa nim
>chvalil ostatnym sikhom. Ukazal mi este ich chram, kde je ustrednym
>momentom uctievana kniha, ktora spociva na lozku z baldachynom. Mal atmosferu.
>Cesta spat do Govinghatu mi trvala od 10tej do 14 tej. Po hrbolatom
>kamenistom chodniku sa tazko kracalo. Aj koniky sa jednostaj podkynali.
>Minal som opustene dhaby a osady az som mal pocit, akoby som sa na svete
>ocitol sam po hromadnej evakuacii civilizacie.{Mozno nas nieco podobne,
>podla majskeho kalendara, caka 21.12.2012; to bude vzruso!}.V Govinghate som
>presiel ulickou so sikhskymi stankami. Aj tu prebiehala hromadna evakuacia.
>Obchodnici balili svoj tovar, zem zdobili kartony, kopa smeti. Ba i hotel,
>kde som este predvcerom spal, bol zatvoreny. No take cosi som este nezazil.
>Skutocne sezonne mestecko. Zamieril som sa do Gurudwary, ktora tu hostuje
>asi 300 sikhov a opytal sa na jedlo. Chvilu som pockal sadol si na zem k
>ostatnym hladosom a riadne sa najedol. Pozoroval som ako typek robi mucne
>gulicky, hadze ich inemu typkovi, ktory znich urobi placky a hodi ich asi
>na  1×1 m velku, horucu platnu, kde ich dvaja dalsi typkovia obracaju dlhymi
>varechami a hadzu do kosa, odkial ich nosia sluzbukonajuci stravnikom.Kceal
>som s jednym typkom, ktory je kvazi umelcom. Poziadal  ma nakoniec aby som
>ho odfotil s jednym sikhom a poslal mu fotku domov.

8.10. Dzosimath Predchadzajuce riadky som pisal na bus zastavke, kde som
>chytil bus o 14tej , namiesto 14 30 ako ma informovali miestny. Zamieril
>som konecne do Badrinathu. Bus sa trapil horskou cestou  a sem tam to vytiahol
>az na zavratnu 25km/hod. Rev motora sa odrazal od skalnych stein. Mal som
>pocit, ze som na exkurzii v kamenolome. A skutocne zanedlho sme okolo
>jedneho presli. Asistent nepouzival pistalku, stacil mu jeho prenikavy
>hlas.Vystverali sme sa po 3 hodkach do Badrinathu.Chvilu som este pockal v
>autobuse a este ma za 10 rs odvezol 3km dalej do Many, kedysi poslednej
>dedinke na ceste do Tibetu, ktory je odtial asi 30 km. Mana je bez
>akehokolvek urbanistickeho poriadku usadena na konci priestranneho sirokeho
>udolia, pod skalnatymi horami. Trochu mi pripominala Nako, svojimi
>strechami oblozenymi plochym kamenmi a malickymi nadvoriami. Hladal som lacne ubytko,
>myslel som{naivne}, ze najdem nieco za 50 rs. Nechcel som gesthaus za 100.
>Pytal som sa miestnych, az  mi nakoniec ponukli 1×1,25m izbietku, ale
>nakoniec chceli  stovku. Tak nemali nic.Dozvedel som sa, ze i jedna
>miestnost posty funguje ako gesthaus. Zhanal som kluc, no bolo to obsadene.
>Otvoril vlasaty, bradaty mladik-american. Vyzeral ako dvojnik Robinzon
>Crusa, mne velmi sympaticky. Pozval ma dnu, kecali sme a nakoniec, kedze
>tam boli 3 postele, mi jednu prepustil. Bol som rad. Na stole svietila
>autobiografaa Pahamaransu Yoganandu, {ktory ma uputal uz v knihkupectve v
>Risikesi, kde som si aj, asi som uz spominal, kupil jeho malu brozurku s
>prednaskou o Bohu.}Povedal o nej ,ze to bola najlepsia 5$ investicia; ktora
>zmenila jeho zivot. Rozoberlai sme vazne temy. Ci mame skutocne slobodnu
>volu alebo je nas zivot aj v rukach vyssich sil, mocnosti;{dnes si myslim,
>ze nas zivot riadia vyssie sily, resp. nam pomahaju ale len pod vplyvom
>nasich myslienok a cinov} trochu o vztahoch a tak. Zohrial mi vodu a v
>tmavej, chladnej miestnosti vedla dveri posty som sa umyl pri svelte
>baterky. Potom som si cital z Yoganandovej knihy, prerusiac obcas dialogom
>s Dzonom. Rano som vyrazil na pochod k Vasudhara vodopadom.Bola to krasna
>prechadzaka bocnu dolinou, ktora vedie az k Satopani jazeru, ktore vibruje
>frekvenciou majstrov a joginov, vratane Yoganandu, ktori pri nom zili v
>ustrani jaskyn.To vsak bolo vzdialene este asi na 3-4 dni cesty.Vladol  tu
>skutocne magicky klud. Po asi 80 min. som sa po hrblataom kamennom chodniku
>dostal k malemu domceku ucupenom pod balvanmi. Napoly domcek napoly
>jaskynka; strechu a zadny mur tvorili skaly. Mal niekolko dveri. Z
>hlavnych,ktore sa divali k vodopadu, ktory bol este viac vpravo a nahor,vysiel mlady
>typek a uvital ma.V tomto pivnicnom priestore tu asi docasne zije. Zimy su
>tu totiz krute a ludia sa stahuju do nizsich poloh. Pozval ma dnu. Podlaha
>sa zvazovala. Z tmavej miestnosti nepravidelneho tvaru, kde strop tvorila
>skala, viedlo niekolko dveri do dalsich jaskynnych priestrov-skladu,
>svatynky s oltarikom. Ponukal mi caj , uvareny v starom hlinikovom hrnci na
>primitivnom varici. Najprv som odmietal, no chutil znamenite. Ani len
>nepomyslel na to, zeby chcel prachy, co ma velmi milo prekvapilo. Ani
>jablko, co som mu ponukal, ked som odchadzal, nechcel, ale prijal. Sli sme
>spolu k vodopadu okolo malej oranzovej kaplnky. Biela sprcha pada z vysky
>asi 100 m a poklada sa za pramen rieky Alaknanda, jeden zo zdrojov Gangy.
>Stali sme na balvanoch pod vodopadom a chvilu sa modlili. Ukazal mi este
>skrisu, jaskynu „gopu“ asi 20 m nizsie. Chvilu som si v nej posedel a
>rozjimal. O 100 m nizsie bola dalsia , vystlanna senom. Odtial som siel k
>malemu jazierku. Keby som o tomto mieste vedel skor, urcite by som sa tu
>rozhodol prenocovat. Najst rovnu plochu na prenocovanie alebo skrisu pod
>balvanmi, ci vedla nie je problem. Genius Loci vas sam presvedci. Pomaly
>som a vracal spat po nadrobno spasenej trave az som sa dostal na horny chodnik,
>ktorym som sem prisiel. Velmi sa mi odtial nechcelo, citil som sa volne a
>sviezo. Cez most ponad huciacu rieku, ktora sa zjavuje priamo spod skaly v
>uzkej roklinke, som zavital spat do dediny. V okoli Many  je niekolko
>hinduistickych kaplniek, ktore navstevuju veriaci z juznejsich casti Indie.
>Miestny veria, ze v Vyas Gufa, jaskyne, v ktorej roku 5113pnl bola napisana
>Mahabharata, posvatny hinduisticky text, nadiktovany Ganesovi svatcom Vyasdzim. Dnu si
>mozte posediet a pomodlit sa alebo venovat zopar kvetiniek na oltarik
>Rozlucil som sa s ‚Robinsonom‘, nechcel odomna prachy za izbu, s dedinou a
>pobral sa do Badrinathu, ktory odtial v pohode vidno. Zviezol ma jeden
>dzip. Mestecko-najvacsie z Chardam{zo 4 putnych miest, pramenov Gangy}, ma svoje
>caro. Ulicku veducu k hlavnemu chramu, lemuju obchodiky a stanky-klasika.
>Zabocite do lava a tu sa ulicka zvazuje popri belasej rieke, v koryte pod
>vami, k zeleznemu, nepritazlivemu mostu. Jednu stranu lemuju budky s
>religiozitami, od plagatov s bozikmi, cez prasad az po hudbu a druhu stranu
>zobrajuci sadhuovia v oranzovych togach, ponad ktorych sa divate na opacny
>breh s chramom, pod ktorym sa ludia umyvaju v horucich pramenoch. Dosiel
>som hore po schodoch do nadvoria v strede s chramom, prechadzal sa okolo a
>dival sa na veriacich roznych vekovych kategorii.Bolo prave poludnie a pred
>hlavnym vchodom sa vytvoril husty rad veriacich s miskami naplnenymi
>obetinami-opat akesi sladkosti a kvietky{s ktorymi sa tu asi toci dost
>dobry obchod} O 12tej ich vpustili dnu. Medzity, z dvoch bocnycharkadovych kridel
>nadvoria rozdavali prasad, pozehane thali. Za rohom v ulicke som si kupil
>eko tacku za 2rs a dostal som aj ja svoju porciu. Prisiel som k obedu ako
>slepy k… .O 14tej som sa uz viezol busom dole spat do Dzosimathu. Najprv
>som sedel v buse na stanici.{„Pogoda se psula“ ako pred chvilou utrusil jeden
>polsky treker.}Trochu mrholilo. Bolo mi povedane, ze si musim listok kupit
>na stanici v okienku. Dostal som uz len miesto v kabine, vedla sofera,
>mimochodom bezna prax{v kabine je miesto pre asi 5 i viac ludi. Clovek ma
>aspon dobry vyhlad a moze obdivovat kvality sofera, v tomto pripade
>nadmieru rychleho, obiehajuceho vsetky busy i dzipy.
9.10.\asi\ Kausani V dedine pod Govindghatom , doprava uviazla si na 49
>min, na cas , kym predavaci vlnenych prikryvok a salov, obliehali autobusy a
>auta. Uz som bol na male, ze si kupim deku alebo pre Marusku nejaku
>prikryvku, no ale kto to bude vlacit? Po asi 3 hodinach som bol v
>Dzosimathe.Hladal som nejaky hotelik a spytal sa aj na gurudwaru. Vedel
>som,
>ze tu nejaka bude. Pozdravil som „satsriakal“ a uz ma mily  sikh vedie dolu
>schodmi na terasu. kde uz sedeli cakajuc na jedlo stary znamy! Pier s
>Marzeli{francuzi}a Bob s Ninke{holandosi}. Ake prekvapenie! {Zatialco oni
>stihli s Govindghatu len trek ku Ghangrii a jazeru Hempkund, ja som okrem
>toho stihol aj vylet do Badrinathu a Many.}Najedli sme sa spolu. Naucil som
>ich sikhskym zvykom. Sikhom, sediacim oproti a stolickach, som ukazal
>portret Kasmir Singha, no ten tu uz nebol.{Vacsina sikhov, vracajucich sa z
>Ghangrie, sa tu zastavi na noc.} Pytal som sa naho aj preto, vlastne najma
>preto, lebo som v gurudware v Ghangrii, zabudol vzacnu vec. Rucnik s
>prasiatkom, ktory mam od detstva.N hadam sa k nemu nejak dostanem, ked ho
>niekto nasiel a uschoval.{Adresu na Kasmir Singha v Pandzabe mam, i osobne
>pozvanie.}V gurudware sme nemohli ostat na noc. Nasiel som dobry a lacny
>hotel I vdaka mojim obchodnickym schopnostiam.150rs/3 postele. Spal som
>teda opat s holandanmi.V meste som este stretol 3 spanielov a milo pokecal; raz
>viezli stoparov blavakov. Po 6tej rano uz som sedel v buse do
>Karanprayagu{‚prayag‘ znamena inac-sutok}.Co je razcestim do Risikesu a
>Almory.Na juh, blizsie k Uttarpradesu i Nepalu.V buse som sa rozhodol, ze
>ostanem na noc v Kausani, {de planovali ist aj holandosi, ktori vsak nie su
>ranne vtacata}, po tom, co som sa docital, ze v Kausani v Asatkani asrame,
>stravil nejaky cas i Gandhi a ze je odtial vyhlad na 350 km panoramu
>Himalaji.Z karnaprayagu som smeroval do Gwaldanu.Cedsta ubehla rychlo aj
>vdaka milemu, zhovorcivemu, lokalnemu spolocnkovi. Nevestu ma uz davno
>vybratu rodicmi- pretrvavajuci to zvyk. Podnika v malom obchodiku. Ked
>vystupil, kupil mi ovocie a naplnil flasu vodou, ktoru mi pocas jazdy
>vypil. Z Gwaldanu som musel dzipom dolu asi 22 km, tu uz v pohode rastli palmy a
>banany, a z Badzinathu busom do kopca, kde si hovela dedinka
>Kausani.Odchytilo ma hned zopar chlapcov ponukajucic izby. Starsi pan,
>nepalcan{neskryval som radost, ze stretavam nepalcana, co mohlo posobit i
>detsky naivne} ma zaviedol k hotelu, ale ja som chcel do asramu, kde bol
>Gandhi. Ze nech pridem, ked sa mi v asrame nebude pacit. V nom mi ponukli
>izbu za 110. Na schodoch pred asramom som stretol indickeho studenta , co
>cital dve duchovne knihy, ktore som poznal, no ani ten mi nepomohol zjednat
>cenu. Navyse na recepcii som dlhsi cas cakal kym mi vobec zacnu venovat
>pozornost. Hadali sa tam nejaky opity typkovia- neprilis prijemna energa,
>aj to ma primalo k tomu, aby som to miesto opustil avratil sa do hotela za
>100vku a priestornejsej a utulnejsej izby. No stihol som si este so
>studentom pozriet modlitebnu, kde Gandhi napisal knihu, ktora bola
>vyzdobena fotografiami s Gandhiho zivota. Zobral som si teda batoh z izby, student ma
>este vyprevadil a skusal zjednavat ceny , no vsade chceli vela. Tak si
>hoviem v hoteliku za stofku a pred chvilou dorazili holandania. Bolo ze to
>smiechu. Medzitym som sa najedol v restike, ale nie to, co som chcel, ked
>som si objednaval. Myslel som na masala dosu. Masala{bez ‚dosa‘}je vsak len
>akasi omacka-su rozne.K tomu maslove capati, co vsak boli jednoduche capati
>potrete maslom, omastene posuchy. Pricom som myslel ze dostanem tie hrubse
>placky, co tu volaju ‚paranta‘. No menu v anglictine vam i tak nepomoze,
>najma ak obsluha sama po anglicky nerozumie. No musim sa este ucit systemom
>pokus-omyl. No v malej jedalnicke, kde jedol aj jeden typek z filmoveho
>premyslu ale nie ‚bolywud‘, som si dal chutne oprazene, male, zemiakove
>placky s omackou. Je uz aj po burke a dufam, ze zajtra sa mi naskytne
>slubeny vyhlad.
10.10. Nainital Dnesny den zacal nadherne. Slnko este nestihlo rozhodit
>siet svojich lucov a uz som stal na terase hotela ocareny pohadom, ktory mi rano
>ponuklo. Udolie podomnou bolo zahalene hustymi oblakmi, rozlievajucimi sa
>ako burlive more, ktoreho juhovychodny\pravy\ a severozapadny breh\lavy\ sa
>stracal v dialke, ukryty za horami, pod dohladom mohutnych himalajskyc
>hradieb, ktore tomuto obrazu dominovali. Masivny hreben sa belel v pozadi
>ako prizrak, vzdialeny asi 200 km vdzusnou ciarou. Zprava sa obloha farbila
>do ruzova. To uz som stal na streche nasho hotela a neskor  na streche
>hotela, co bol este vyssie. Najvyssi stit  z panoramy obliekalo slnko do
>ruzova. Najvssi vrch Indie, legendarna Nanda Devi, odtial panorame zdaleka
>netronila. Na streche stalo zopar pozorovatelov, no na vedlajsej streche
>asi o 100 m dalej, to bola naozajstna party. Fotaky blyskali, pil sa ranny
>caj.Vyplatilo sa vyckat. Holandanov som tiez poslal na strechu. Skutocne
>carovny pohlad vsak musi byt vecer, ked slnko oziari hory priamo.
>Nastal cas cestovat dalej. Jazda autobusom bola skvostnym zazitkom. Sedel
>som vpredu a vpijal atmosferu prebudzajuceho sa dna. Zastavili sme sa v
>nevelkom mestecku-dedine, kde som si kupil zopar sladkych guliciek a
>kvadrikov, ake som este nejedol. Nakladane v mliecnej stave, boli ozaj
>lahodkou. Pohli sme sa dalej. Krajina s terasovitymi polickami pozdlz
>priezracnocistej rieky, ktore sa stverali vysoko do borovicami obrastneych
>svahov, vyzarovala uslachtiost davnovekeho pokoja, kde ludia po starocia s
>pokorou a laskou obrabali zem. Plytke udolie s mozaikami poli, sa uz zrejme
>niekolko dni prebudzalo do obdobia zatvy. Zeny odete do farebnych sari a
>ranneho slnka, kontrastovali s okrom poli. Postavy so snopmi na hlavach
>velkymi aj 1,5 kubika, vyzerali podivne. Voly zapriahnute do pluhov, ktore
>brazdili matku zem, sa naklanali vpred. Pradavna Mezopotamia, ci biblicka
>krajina vyzerala asi podobne. Slnko, ktore este nevzlietlo vysoko,
>vytvaralo krasnu ziarivu gloriolu korunam borovic. Ovanul ma nesmierne prijemny
>pokoj, pocit odovzdanosti hraniciaci az s apatiou, co vlastne prichadzalo
>postupne,ked slnko rozprazilo kabinu a horucava otupovala zmysly. K opojnej
>atmosfere znel este nadherny hlas  nejakeho indickeho spevaka  z kazety,
>ktory spieval velmi precizne, jemne az upenlivo avsak nie gycovo,
>doprevadzany nadhernou  hudbou s velmi zaujimavymi melodickymi momentami.
>Z urodnej oblasti sme sa vysplhali do kopcov, kde som obdivoval sviezu
>zelen svahov, rytmicky zdobenu dlhymi tienmi vysokych borovic. Najradsej by som
>vystupil a prechadzal sa hajmi cely den. Za 2 a1/2 hodiny sme dosli do
>Almory, v ktorej som chcel nachvilu pobudnut, navstivit zopar
>pamatihodnosti a dat si nieco pod zub v hoteli Kailas, ktory  patri manzelom, ktori uz
>oslavli vraj 55 vyrocie svadby. A podla LP je ubytovanie v tomto hoteli
>jedno z najvynimocnejsich. Mesto Almora, ktoru kedysi navstvil aj
>legendarny LSD priekopnik Timothy Leary -asi kvoli trave,  sa rozklda na 5km svahu.
>Hustota a chaos ma odradili. Tak som len prestupil do ineho autobusu -smer
>Nainital. Mohol som sice este dnes stihnut Banbassu a prejst nepalskymi
>hranicami, ale uputala ma gurudwara, ktoru som zocil v malej mapke
>Nainitalu.Bolo by fajn stravit opat noc v sikhskej gurudware na brehu
>jazera. Prestupil som este do jedneho busu v Bhawali, kde sa budem musiet
>zajtra vratit\11km\. Ked som z busu v Nainitale vystupil, mal som pocit, ze
>sa nachadzam v turistckom rezorte pri niektorom z velkych svajciarskych
>jazier.Jazero a svahy nad nim, boli obsypane hotelmi a budovami. Z brehu
>pri autobusovej stanici sa na jazero diva cierna socha otca Indie, Mahatma
>Gandhiho.Dal som sa vlavo a obchadzal jazero po strane, kde vozidla nemali
>pristup. Je to kludnejsia cast s lesom a niekolkymi kaplnkami.V gurudware
>som ich presviedcal a prosil o miesto az som ich nakonie zlomil. Ale len
>100rs!znela odpoved. Kde bola srazu sikhska pohostinnost? Asi tam, kde
>nebola moja snaha prezit co najlacnejsie.Ved za 100vku mi nukali izbu este
>som len vystupil z busu. Chcel osm najst jus hostel, kde mali vraj
>niekolkopostelove izby-dormitory, ale ten bol podla mapky aspon este 4 km
>daleko-asi v tichom prostredi lesa.{To by som sa rano k busu naslapal asi
>90
>min}. Bol som na konci jazera. Prebiehal akysi hinduisticky festival,
>Dasehra. Vsade plno stankov, kar ako na obrovskom blsaku. Totalny majales.
>Mlyn ludi. Presel som okolo zidovskej mesity a zamieril do uzkych,
>bazarovych ulicek stareho mesta. Tiez to tu bolo huste ale malo to svoje
>caro. Neskor som sa po pravom brehu vracal spat.Tu bolo turisticky rusno.
>Hotely, restauracie, internetove kaviarn.Po ceste pelasili rikse, auta.
>Pred sebou som zazrel krestansky kostol! Poprosil som ich o izbu pre putnika,
>ale sef-otec predstaveny, hoci sa mi este nepredstavil, prave odpocival-spal.
>Mal som prist o 2 hodky. Tak som a vratil, bez baglu{ten mi postrazili} do
>stareho mestecka a najedol sa v jedalni. Masala dosa nesklamala. A kupil
>zopar zakuskov. Uzival si. Zasiel na net.{Zda sa ze cundracka natura,
>usetrit za noclah a minut na stravu, je vo mne hlboko zakorenena}. Akysi
>typek sa nechal so mnou odfotit; neviem preco. Asi som bol pritazlivy
>cudzinec s bielou satkou na hlave.Vratil som sa ku kostolu. Otec mi chcel
>pomoct ale kvoli uradnym veciam, zaevidovaniu ci co, nemohol. No nakoniec
>ma predsa len usadil do jednej 3 postelovej izby, hoci by som prespal  na
>zemi.{Spaval by som aj vonku,velmi skoro sa vsak ztmieva a tak uprednostnujem
>byt niekde v suchu a vecer si este citat}. Ked si opisoval moje udaje z pasu,
>poziadal o’donaciu‘!{Sikovne nazvane}.“Staci 50?“ Pytam sa.“Zvycajne
>prijimame 100rs“. Znela odpoved. „Ak to nie je problem“. Dohodli sme sa na
>60, no nesmel som uz opustit miesto, kedze som tu nacierno.Tak som bo len v
>kostole, vlastne druhykrat dnes. Krestansky kostol, architektura mi po
>mesiaci neskutocne chybala. Dival som sa na vitraz s Kristom , jeho matkou
>a otcom, ktora sluzila ako hlavny oltar. Prezrel som si reprodukcie po
>stenach s vyjavmi z Jezisovho zivota. Klakol som si k lavici a dakoval nahlas za
>vsetko, co mi bolo v zivote umoznene. Prislo zopar ludi , sikhov.{Ich respekt a toleranca k ostatnym
>nabozenstvam, na rozdiel od mnohych krestanskych cirkvi, ktorych clenovia
>by nevstupili do inych chramov} mi je sympaticky. Sadol som si a dychal s
>rukami v mudre.“Subham astu sarvadzagatam“.{Nech su vsetky bytosti stastne}.
>Svetla sa zivo odrazaju na vodnej hladine a dolieha sem i hudba. Nabozenske
>spevy.Vincent, s ktorym stravim noc, je tichy chlapec. Hovorim mu o
>Vincentovi Van Goghovi a jeho kazatelskych zaciatkoch a o jeho horlivej
>tuzbe sluzit Bohu a jeho detom. Pisem mu teda nazov knihy o nom:’Smad po
>zivote‘. Na stene visi obrazok s Mariou, Jozefom a Jeziskom, s duchom
>svatym,v podobe holubice a bradatym Bohom otcom nad nimi a radom anjelov. {Dnes
>som sa teda vyznamenal. Zo sikhskej gurudwary do islamskej mesity s napisom: Boh je len jeden a
>Mohamed je jeho prorok, a odtial do krestanskeho chramu zasvetenemu
>Sv.Frantiskovi z Assissi.}. Krestanskych kostolov je tu viac. Zbadal som
>metodicku cirkev a na opacnej strane sa vypina este jeden chram v
>pseudoeuropskom slohu.
>11.10. Rano zacalo zvonenim zvoncov, bubnovanim a nabozenskou hudbou, z
>protilahlej strany jazera, kde sa nachadzala hindusiticka svatyna, ktora v
>noci ziarila 100 vkami ziaroviek natahanymi do vsetkych stran. Vydal som sa
>do stareho mesta. Obchody a trh pomaly vitali den , hoci na net a
>bukstor,\knikupectvo\-chcel som kupit darcek jednemu ucitelovi, som este
>nemal sancu. Opat som si rano osladil, to je moj skutocny zlozvyk. Niekto
>sa napchava masom a tukmi, ini zasa cipsami, ja sladkostami.Bude to asi
>kompenzacia nadbtocnej energie, (ktora sa takto spotrebuva pri traveni} ktora udajne suvisi aj s abstinujucim partnerskym a sexualnym zivotom-(Je to v rukach
>bozej prozretelnosti, ona vie kedy mi do cesty privedie dievca, s ktorym si
>budeme mat co zdielat. No nechcem sa tu spovedat a zatazovat vas. Z mojho
>pohladu v tom nevidim problem a som vdacny za to, co mam.)