6,trek kolo Anapurien

17.10.Ngadi, 920mnm\vecer, tma\ Dosiel som do udolia, kde lezi mala osada, ktora zije v tomto obdobi z turizmu. No pokles navstevy tohto trekerskeho raja od roku 2000 asi o 50%, najma kvoli maoistom, im velmi neprinasa. A tak vas po ceste hotelieri vitaju, volaju do svojich hotelov, do ruk tisnu menu a tak. I ja som bez problemov dostal izbicku za 50 rupiek.Vlastne je tom len doskami pozbyta budova, no i tak je tu teplo. Povodne som chcel spat vonku, no takto mozem este dlhy vecer vyzit pisanim a citanim.

Cesta busom do Besisaharu, trvala asi od 9 do 16 tej. Rano ma zobudil pakistansky ucitel. Boli sme dohodnuti uz aj den predtym, hoci vtedy ma nezobudil, aby sme sa spolu pred svitanim najedli. Doniesol mi chutnu placku a volske oko. Oni uz pojedli.Vecer sme dlho rozvijali debatu o tom, co je ‚spravne‘ a co nie. Podla ucenia, ktoreho sa strikne drzia{vsetky nabozenstva a ideologie, do istej mieri cloveka zvazuju}, je nespravne sexualne zit pred sobasom. Je to trochu zastarala doktrina, ale nech. Nebudem to rozvijat. Vsetko ma svoje za i proti. My vidime veci vzdy subjektivne, z nasho pohladu. Lenze Bozske oko ma nadhlad a tak to, co je pre nas spravne, moze byt pre druhych nespravne. Alebo co jedni pokladaju za dobro, mozu druhi pokladat za zlo. {Pravda je mnohovrstevna ako supiny cibule. Ak ich vsak osupeme, ostane nam plodne prazdno, cistota, odkial sa vsetko rodi, vedomy potencial slobody, mudrost jednoty}. Ak sa ludia, zijuci v udoliach modlia za koniec dazdivych dni, lebo im rozvodnena rieka nici urodu a ludia zijuci vyssie s nedostatkom zrazok v suchej oblasti, za blahodarny dazd- ktorych ma Boh vyslysat?

Kristovho nasledovnika musia prijat vsetci, co sa o nom dopoculi.\Oni sa pokladaju za misionarov, dokonca mi povedali, ze sa za mna vecer modlili, aby semeno, ktore vo mne zasiali vyklicilo\. Inac by nezili podla Krista, ktory o nom v Biblii hovori. Ono je to tak. Ludia sa chytia nejakeho vyroku v biblii a uz je dovod na sektarstvo na stiepenie cirkvi na svary, ci novu krestansku liniu. Nemali by sme radsej osupat vrstvy tejto ‚cibule‘ a dostat sa k jadru, k podstate. Nech uz je nase uctievanie a rozdiely v ritualoch akekolvek, naplnajme podstatu uceni, ktore nam boli dane do vienka, ci uz sme sa narodili ako Krestania, Aboridzinci, Tibetania ci Indiani.

Moj chram je teraz tu, sklanam sa k trave a po dlhom case opat citim matku Zem, bosy. Posedel som si na teplom kameni, zacvicil si a podakoval Vesmiru za vsetko. Rieka huci a za horizontom sa v tme slabo beleju velikani. Nevidel som dovod ostat v Besisahare, tam som chytil este bus do najblizsej dedinky Khudi, po prasnej terennej ceste a slapal este tak 90 min cez Bhulbhule az sem,kde ma odchytil mladik a doviedol k tomuto hoteliku.

18.10.Dhorepani, 1890mnm Mam za sebou dlhy den. Dosiel som az do Dhorepani{co zvycajne trva turistom 2-3 dni}.Izbietku mam v Eko Lodz. Svetlo iba zo sviecky. Ozvem sa zajtra.

19.10. Oddychujem na ceste do Chame. Odbocil som kusok od kamenistej cesty a sedim si pod vysokym stromom a do zaludka posielam po buchticke susienky.V doline huci rieka, ale odtial ju nevidim. Konecne prechadzam skutocne lesnatou krajinou. Stromy kreslia, svojimi tienmi, na cestu zlozite ornamenty. V dedinke Bagarcan sa na nadvori Hotela Tibet odohraval smutocny, pohrebny obrad. Ludia polozili zosnuleho na nosidla v sediacej polohe- kvoli davu asi 100 ludi som vela nevidel-zabalili do siat a latok a ozdobili serpami, salmi. Kvoli nareku a placu zien som dlho neostal. Odbocil som na vyssiu cestu, ktora je o 30 min dlhsou alternativou na treku ako spodna veduca popri rieke. Odtial som sa dival i na pohrebnu procesiu. Informacna tabula slubila vyhlad na Manaslu, ale ten sa hali do mrakov. Dnes nie je az taky horuci den.

V Eco Lodge som si pri veceri pokecal s jednym skotom. Velky cestovatel a treker, v tempe rychli ako ja. Inac jedlo je v tychto kamenodrevenych hotelikoch, ktore vas lakaju reklamami ako „ciste wc, hygienicke jedlo, horuca solarna sprcha“ a pod., ktorych je v kazdej dedine zo 10, asi 3 x drahsie ako v meste. Dhal bhat=200 rupiek. Je to vsak jedine jedlo, kde vam pridaju.{Hoci viac ako dve davky, ktore su uz aj tak v cene, dovedna nezjete}. Ja som si dal za 120 osmahnutu ryzu{fraid rais}so zeleninou, ktoru by som musel hladat lupou. Ale ak vezmete do uvahy, ze ubytko je len za nejakych 50, tak sa to da.{A s tym vlastne hotelieri pocitaju. Nalakaju vas na lacne ubytovanie, pretoze vedia ze zarobia na menu.{Su vsak velmi sklamani, ak si nahodou nic neobjednate, ako som neskor zazil na vastnej kozi}.Ceny su kooperativne dohodnute, aby si hotely prilis nekonkurovali. No musim sa pobrat dalej. Pot v tieni na mne chladne.

Bratang, vecer Prechadzanie lesom mi skutocne urobilo dobre. Premyslal som o tom , ako si najdem svoje miestecko v okoli Nangi. Svoj strom, pod ktorym budem sedavat a pod.“…stromy, to su z dreva basne, o tom ako treba zit…“ spieva Hammel… Zit s pokorou, oddanostou a trpezlivostou, s vdakou za vsetko, co im vesmir prinasa-na co vsak my, na rozdiel od nich, vplyvame nasimi myslienkami, slovami a cinmi.

V dedinke Kote som sa musel zaregistrovat. V Came, nedaleko budu zajtra konske preteky, moze to byt zaujimava udalost, no z Came som pokracoval dalej, smer Pisang. Stretol som amika z Pensylvanie\Filadelfie\.Chvilu sme sli spolu ale nestihal mojmu tempu, tak sme rozdelili.Trochu mrholilo. Cesta v tejto oblasti bola nezvycajne siroka, asi kvoli karavanam. Blizim sa k dedinke Bratang a ajhla! Po pravej strane jablonovy sad. Stromy obsypane jablckami. Nezavahal som, batoh schoval pod borovice v lesiku vlavo a vrhol sa cez kamenny val do sadu. Asi 2 kg. Parada! Vdaka ti Boze! Ovocie som uz potreboval. Bratang je malinka osada, kde ma chlapca presviedca, hoci je len 15, aby som ostal, ze i tak som uz dnes vela presiel. Chvilu vaham ale cena 10 rs! za noclah, jedlo 170 ma presvedcila. Okrem toho i fakt, ze v dalsej dedine su sice hotely 3 ale s velkou pravdepodobnostou plne-asi kvoli tomu, ze je to este pred Pisangom, ktory je drahy. Reku aspon si oddychnem a budem citat knizku.{To som este netusil, co ma v tejto malinkej osade caka!}Je uz po veceri; sedeli sme svorne s miestnymi-rodinnym osadenstvom hotela, ja a jeden madar pri peci, kde sa varilo a teraz som v izbe, obitej doskami a okna z akehosi igelitu a pri sviecke, pochopitelne. Vonku je uz davno tma a stale pod mrakom. Mam pocit, ze v tejto osade zije len 5,5 ludi a daleko od pravdy asi nebudem.

21.10.Bratang Asi vas prekvapuje, ze som este stale v Bratangu. Nuz, pocasie prerusilo moju put. Po predvcerajsom dazdi sa ochladilo a vcera z nebies zavital na zem mokry sneh, ktory k veceru hustol a pokryl cely kraj v tejto uzavretej doinke bez vyhladu. Pohlad na zasnezene okolie a strechy kamenych domcov je nadherny, no o to menej je nadherne ,ze tu musim kvasit uz druhy den a cakat kym sa pocasie umudri.{Mal som tak dobre tempo,\vacsina turistov tu dojde tak za 4 dni, nie za 2 ako ja\ a teraz tu trcim ako silny ale sputany zrebec; co za prirovanie mi to napadlo?}Do izby zatekalo, az bola mokra cela podlaha, tak som sa prestahoval do izby oproti, kde pocase tiez zatekalo, ale aspon nekvapkalo na postel. Narozne izby maju 2 okna a je v nich viac svetla. Tak ci tak sediet zakukleny v spacaku a citat knihu v tej kose- casto si pripadam ako na vandri na Slovensku, v nejakom nevykurenom zrube- nie je ziadnou vyhrou. Nos mi odmrza a meditovat mozem jedine v polohe sediac na patach alebo poleziacky. Vecer sem dorazili z Manangu, co je asi 1000vm vyssie, tak na den chodze, traja turisti. Holandanka,s ktorou sme veselo debatili, taka „openmaindid hipi“, ktora urobilia trek z opacnej strany a izraelsky manzelsky par. Sedeli sme v miestnosti, ktora je za kuchynou, kde sa prave nachadzam. Je to vlastne budova oproti hoteliku, cez uzku ulicku. Je tu tiez mala piecka v strede, a dym unika ez otvoreny strop do povalu, odkial sem prichadza svetlo. Tak mozem sediet pri teple a pisat a citat, co je skvele a lepsie ako v izbe. Vedla mna sedi zopar ludi, co tu byvaju. A nahluchly starcek s riedkou briadkou, ktory je vecne v kratasoch a slapkach. Na veceru som si dal ‚dero‘, co je akoby vymiesane cesto a muky a vody, ale ludia to bezne jedia, nieco ako tsampa., ale s omackou to chuti a syti. Nedal som na rady vratit sa spat, radsej pockam zopar dni.Verim, ze je to len prechodne obdobie, ktore tu napriek tomu nezazili aspon poslednych 10 rokov.

22.10.Bratamg V noci praskol igelit naplneny vodou, nad postelov, na ktorej som mal veci. Rychlo som prilozil lavor a veci odsunul. Esteze som sapl na druhej posteli.Vcerajsi den sa v kuchynke zmenil na malu akademiu. Portretoval som chlapcov a potom vyucoval zakladom kreslenia. Celkom ich to chytilo a usilovne kreslili. Niekedy clovek ani netusi, ze v nom drieme talent, {az kym nestretne niekoho ako ja, hi hi hi, kto mu to odhali}. Bral som to ako malu pripravku na moje vyucovanie.cely den som teda stravil pri piecke, obklopeny polickami s kovovymi nerezovymi \asi\, poharmi nadobami.Vecer dosli 2 kanadania-otec so synom. Neboli velmi zhovorcivi, hoci so starym som neskor pokecal o umeni a cestovani. Je animatorom. Kolko dni tu este budem? Tato otazka este visi vo vzduchu. Ale som odhodlany cakat. Cestu spat poznacilo zopar zosuvou pody. Velka cast svahu sa strhla aj asi 20m od miesta, kde kanadania pochodovali. Mali stastie. Takze spat- ani napad. Mnoho ludi ostava v Pisangu, \asi 3 hodky odtial\ a v Manangu \6\, kde je vraj uz 40 cm snehu. Dnesne rano som zazrel aj kusok belasej oblohy, ale opat sa zatiahlo,i ked neprsi. Vela turistov, co prichadza z Besisaharu, pokracuje napriek tomu k sedlu, kde aby sneh zliezol je nutnych tak 3 dni slnka. Ostavam cakat.Okolo poludnia, ked sa skupiny turistov, ktori uz boli zopar dni v Pisangu alebo Manangu, vracali spat a tvrdili, ze sedlo pokryva 70 cm snehu a ze ho spristupnia o tyzden, dokonca o mesiac, ze 2 turisti zomreli cestou z Tilicho lake\neskor som pocul, ze sa stratili\ , rozhodol som sa, ze sa vratim zajtra tiez a do Nangi sa vberiem z opacnej strany, z Pokhary. Ze prijmem situaciu, ktorej hlbsi zmysel pochopim neskor.{Sedlo Thorong la-5400mnm, ku ktoremu trek ascenduje, teda stupa, je najtazsim bodom treku, postrachom pre mnohych, menej zdatnych turistov. Z Thorong la sa opat klesa dole. Kreslil som portrety ludi z fotografii, co mi priniesli a medzitym zasvietlo slniecko, co ma neveritelne potesilo. Stretol som sa s 2 novozelandanmi v hoteli-‚vo vazeni‘ a ti sa chystali hore. Su mili, kecame spolu v kuchyni pri piecke a je rozhodnute-zajtra ideme spolu hore! Nevraciam sa. Dosli aj 4 izraelcania, ktori sa otocili z cesty spat. Boli uz na ceste dolu, ked sa zrazu zastavili: hej, co to robime, snad sa navzdame tak lahko? A vratili sa. A mierime teda nahor spolu. Sme mozno vsetci viac naivni ako pozitivne mysliaci, ale nech je sranda. sedime teda vsetci svorne pri nizkej piecky z nepalskymi bratmi a druzne sa bavime. Obchoduje sa tu s cigaretami a jablcnym brandy. Teda nepalcania najvyssiemu, takemu priatelskemu, veselemu izraelcanovi nukaju palenku za vymenu za zopar kameliek. Je naozaj sranda. Ochutnal som i cang, co je kysle pivo z kvasenej ryze alebo ovocia.Veceru mam zadarmo za portrety , co som im urobil. Stihol som sa este po 3 dnoch osprchovat. Oblial sa horucou vodou v drevenej budke, v kose a po tme, a zmyl udeninovy zapach. Bol som sa vycurat, na oblohe svietlili hviezdy!!

23.10. Pisang Sedim si na slniecku na jednej teraske medzi hotelikom a kuchynou v Pisangu. Prijemne hreje tak si susim boty a vlozky, ktore stihol premocit sneh, ktoreho bolo po ceste hojne. Drevena podlaha duni pod nohami turistov a nebyt tibetskych crt v tvarach domacich, pripadam si ako kdesi vo francuzskych alpach. Z Bratangu sme vyrazili dost po 9tej. Stretlo sa tam mnoho turistov na ceste dolu a horu. Pokecal som i s ceskou sestrou. Cestuje sama po azii a pred sebou ma este Narodny park Sagarmatha, takze nie je az tak sklamana, ze musela vzdat tento trek.Tiez bola jednou z tych, ktori tvrdili, ze prechod sedlom bude mozny az tak za tyzden, 2. Ze bez macek to nezdolam a pod.

Pocula uz o mne od skota, ktory tiez zaviazol, odhodlany cakat, v Manangu. Po ceste sem sa mi naskytli nadherne pohlady na Anapurnu II. Sneh sa topi , co je hlavne, a plackame sa pomaly nahor. Do Hunde, kde mame namierene, su asi 2 hodky. Zbytok tlupy sedi na obede v hoteliku nad cestou. Mne stacia vlocky a jablka. Ceska spominala, ze si vari sama. Cim sa da dost usetrit, kedze dhalbhat je tu drahy a neviem ako dlho budem viaznut v tejto oblasti. Nastastie mam nejake jedlo so sebou,{vlocky a jablka a tak}. Keby leteli lietadla z Hunde do Dzomsonu cez Thorong La, bral by som to. Nasou nadejou je, ze po par dnoch, hoci novy sneh sa udajne v sedle neroztopi do leta, budeme moct slapat po stopach prvych skupiniek, ktore sa cez sedlo odhodlaju a vyslapu nam chodnik. Izraelci maju so sebou nosica-„porter“, hoci nesie len maly batoh i so sprievodcu-„gaid“. Trek absolvovali asi 30x, aj to je istou zabezpekou, hoci slapu len v botaskach, ako vacsina serpov. Stretol som vsak i takych len v slapkach. Nesu tazke kose alebo bagle oviazane popruhom, do ktoreho sa zapieraju celom.Turisti, smerujuci nadol{nie sme jedini optimisti, co smeruju nahor v ustrety dobrodruzstvu}, nam mozno zavidia, mozno pochybuju. No urcite sme pre nich trufalci. Nechcel by som byt vsak v ich kozi a uz sa nemienim vratit ani za nic.

24.10.Horny Pisang Uz vcera som si odfotil horny Pisang asi 100 vm vyssie vo svahu, ktory vyzeral z dialky ako bez zivota. Kamenne neomietnute domce so snehom pokrytymi strechami vyzerali ako biele pasiky v mase kamenia. Osade korunovala gompa. So zelandanmi sme sa teda vydali na obchodzku. Sam by som asi ani nesiel. Presli sme zeleznym mostom cez rieku. a slapali nahor. Dedinka ma krasne fotogenicke zakutia. Strechy domov tvoria terasy domom nad nimi, kedze sa nachadzaju na strmom svahu. Zastresenu stenu, kde su v dlhom rade modlitebne valce-„mani wol“ s mantrou „om mani padme hum“ Gompa na hornom konci je nova , 6 rocna ale ma svoje caro.{Vo vseobecnosti sa buddhisti prilis nestaraju o zachovanie starych pamiatok, pre nich je vsetko zivote len docasne, pominutelne, vsetko ma svoj cas, vsetkemu raz odzvoni, a tak si kludne postavia novu gompu, ak sa najdu prachy.} Fresky, ktorym dominuje mandala vo stropnom svetliku, su nadherne, svieze, namalovane tradicnou ikonografiou. Je tu i zopar prazdnych hotelikov s uzasnym vyhladom do dolinny s Dolnym Pisangom a na mohutnobiele okolite stity, ktorym vladne Annapurna II.\7937mnm\ a Annapurna IV.\7525mnm\. Pod gompou nachadzam najlacnejsi. Za 20 rupiek a dhal bhat za 170. Som rozhodnuty ostat, nie je kam sa nahlit. A je to tu ako v rozpravke. Idylicka zasnezena carokrajina. Vratili sme sa po bagle a presviedcali izraelcanov aby sli s nami. Lenze ich gaid s porterom sa uz vydali do Humde. Tak slapeme spat len zelandania a ja. Slnko tu vydrzalo asi o 30 min. dlhsie ako dole, kde je to aj tak prepchate turistami, kde je to drahsie{napr.pecivo, skoricovnik-80 rs!-no mozno po mesiaci by som neodolal, no nie je to nieco, bez coho neprezijem. Stretol som tu skupinku cechov, o ktorych mi hovoril este , nukajuci sa, maser v dedine Tal{mimchodom celkom pekna dedina v sirsej casti udolia s vodopadmi}.S vodcom, z agentury aventura, som si pokecal. Mily chlapik ,z avidel mi ,ze ostavam. Tiez patrili k tym, co vracaju, najma kvoli tomu, ze nemaju cas na cakanie. Po tom, co som sa nasytil dhalbhatom, sme vecer hrali karty so zelandanmi a s jednym prijemnym francuzom. Ktoreho sme uz stretli po ceste nahor. Rozpraval nam o ludoch, co uviazli v hoteli pod sedlom Thorong La a nemozu ani nahor ani nadol. Po 3 dnoch sa vraj lavinove riziko znizi na minimum, ked sa vsetky laviny zosypu a prechod sedlom bude po dalsich dnoch opat mozny. Hoci Endrjuv si mysli,ze uz dnes sa prvy odvazlivci pokusia o prechod. I ked nie som profesionalny treker, taky optimista by som nebol. Je krasne i ked trochu mrazive rano. Slnko sa uz vysplhalo dost vysoko a zacina roztapat sneh. Moji druhovia uz odisli-pokracuju nahor do Manangu, poslednej velkej dediny pred vystupom, a francuz nadol. Rozhodol som sa tu ostat dlhsie. Som tu teda sam, s domacim sedim pri piecke. Prevarenou vodou som si zalial vlocky, za co by som tu zaplatil 80rs ako dnes rano zelandosi.

26.10 Horny Pisang \16 00\ Vcera rano som siel navstivit gompu. Trochu somsa pomodlil a neskor mi mnisik\v civile\ vysvetloval fresky zobrrazujuce Buddhov zivot. Spytal sa ci by som si nedal caj. Suhlasil som, s tym, ze by som si ho rad dal u nich doma, v domceku vedla gompy. Interier velmi prosty, nizka piecka, velky stol a okolo police s nadobami. Zoznamilsom sa s jeho starsim bratom\23\, co vyzeral trochu ako Dzeki Can a ich 73. rocnym otcom-tibetanom s hlbokymi vraskami, rozpravajucimi dlhy pribeh zivota. Cely den si cital tibetske texty. Ponukli ma tibetskym slanym cajom, neskor tsampou, co je jacmenna muka, po oprazeni jacmena, zmiesana s vodou alebo cajom s jacim maslom\mne pridali i cukor\, na kasu.Velmi chutne. No a nakoniec som s nimi aj poobedoval. Dhalbhat, velmi chutne. Medzitym sme sa rozpravali o vselicom. Od statu dostavaju za starostlivost o gompu 24 000rs rocne. Len! Pricom starsi z bratov potrebuje len na svoje studia 6000 mesacne. No napriek chudobe su velmi stedry. Je to naozaj pravidlom, ze cim skromnejsie zijuci ludia, tym pohostinnejsi. Neustale prilievaju caj. Bez salky\a viac\ caju neodidete zo ziadnej tibetskej rodiny. Bratia ziju v Sagarmatha regione., hoci sa narodili tu, v blizkej dedinke vo svahu – Ghyaru. {Co znamena v preklade jaci roh, viazuci sa k legende, ked tu zil jeden svatec len z toho, co sa zmestilo do toho rohu, ak mi to spravne vysvetlil neskor jeden mnich}, kde je ich dom , vraj v ruinach, ktory nenavstevuju, kedze im tu pred mnohymi rokmi zomrela matka. Neskor sa aj ich otec presahuje do Manangu a mnisek odide na juh indie, kde ma svoj klastor, hned vedla klastora ,kde studuje Tany, mnich zo Spitti, s ktorym som sa zblizil a ktoreho tam hodlam navstivit.

Moj domaci sa nastval, ze som si nedal unho ranajky, ba co viac, ze som obedoval s tibetskou rodinkou. Nechcel som mu klamat, ked mi nukal jedlo, a pozvanie od bratov som predsa nemohol odmietnut. Vyhrazal sa mi teda dnes rano, ze budem musiet za izbu zapolatit 400rs! miesto dohodnutych 20. Figu! Ved ja predsa mozem jest, kde len chcem. No chapem, ze chce zarobit. Hoci majitelia hotelov v tomto regione su najbohatsi ludia. Aby som ho upokojil dal som si teraz osmahnute cestoviny s kapustov a syrom. I ked som obedoval trosku v dedine Humde asi 2,5 hodiny odtial. To je vsak uz dalsi{a klucovy }pribeh dnesneho dna.

S bratmi som sa dohodol, ze k nim rano pridem a urobim im vlockovu kasu, do ktorej som vlozili i kusky opeceneho jablka. Velmi im chutila, i otcovi. Potom sme sli s bratmi za dolny Pisang, kde zije ich dalsi brat, ktoreho zena dala zivot dietatu pred dvoma dnami. V tmavej chyzi lezala na zemi v dekach spolu s chlapcekom. Dietatku sme dali okolo hlavicky biele khataky \teda tie jemne hodvabne saly, na znak ucty\ a zopar rupii. Prilozil som i novu ceruzku. Bratia priniesli velku tasku susenych jablk. Posedeli sme pri caji a pobrali sa. Oni spat a ja do Humde.\Asi 2 hodiny smerom Manang\. Spytal som sa v Airport hoteli a rodinu kuchara z Bratangu. Vedel som len , ze zije v Khangsare, a tam chcem stravit tiez jednu noc namiesto draheho Managu\30 min. spat\. A potom som hladal tibetsku skolu, kde mali dobrovolne ucit 2 nemky, o ktorych mi hovoril cech. Jedna skola bola zatvorena a myslel som si, ze ta druha bude na opacnom brehu rieky. Ale miestny ma nanavigovali predsa len za dedinu, odkial som sa vratil, ale asi az 1 km dalej. Tam som uz uvidel budovu za velkou zasnezenou lukou. Presiel som kovovy visiaci most a zamieril ku skole. Nemky prave obedovali na slniecku, a prijemne som si s nimi pokecal. Miska dhalbhatu sa usla aj mne. S mladym riaditelom som pohovoril- velmi si cenil moju volu a ochotu pomahat, ale maju 6 ucitelov a mnoho ziakov bolo, kvoli zime, poslanych spat k rodinam, do dolnych dedin. No presvedcil som ho, ze mozem davat 1-2 lekcie denne. Detom vo veku okolo 11 rokov sa moje skice velmi pacili a hned som si ziskal ich priazen. Nemky maju izbu v peknom drevenom dome asi 100m od skoly. No pre mna bde miesto len v hale, ostatne izby su zatvorene, ktora je dost chladna, ale nevadi. Aspon uzitocne stravim cas cakania. Dohodli sme sa teda, ze pridem o den , dva. Cestou do Pisangu sa ku mne pripojil jeden mnich, tak sme bavili o podstate buddhistickej mysle. Na prekvapenie mal stareho otca a tetu presne v tom dome, kde som rano pozehnal dietatku. Tak som si tu s nim dal opat caj. Som po navrate do Horneho Pisangu. Mladsiemu z bratov, Tasimu, som navrhol, ze by som im rad pomohol a ostal u nich na 1-2 noci za 150-300rs. Spytal sa rodiny a suhlasili. Fajne. Vcera sa udialo cosi zvlastne-musim spomenut. Ked som vychadzal z ich domceku vedla gompy, prave po prijemnych rozhovoroch o buddhizme a krestanstve, spadol mi skleneny krizik, dar od kamaratky, ktory sa mi uz predtym v interieri vysmykol z kovovej obrucky, na zem a rozbil sa! Zlepil som ramena sek. lepidlom, hoci na jednonrameno kriza sa uz neuslo. Preco sa to vsak udialo? Mozno to nema hlbsi dovod ani symbolicky vyznam. Ved o Jesivom uceni rozpravam vzdy s uctou i ked cirkev mi velmi nereze. Mnisik mi dokonca pozical knihu o tom, ako si urobit zivot stastim na zaklade Jezisovho ucenia, od jedneho krestanskeho autora.

27.10. Neostal som dlho hore. Domaci sa s domacou najedli, zatial co som si pri piecke na lavicke cital knizku a zalahol som po osmej. Noci su dlhe, no aj tak sa mi nechce so spacaku, hoci vstavam pomerne vcasne. Zo svojej drevenej cely mam uzasny vyhlad do doliny s dedinou i na Anapurny, ale nebolo mi luto ten flek opustit. Zaplatil som, kupil ovsaky do zasoby a presahoval sa 50 vyssie. Kde je i zdroj vody s kohutikom, pred domom, kde budem byvat. Starcek sa pobral na navsetvu syna, kde sme boli s bratmi vcera a ja som si s mniskom urobil laundry-prali sme pred domom nase satstvo. Potom som si dal sprchu \opat po 3 dnoch\, teda ako vzdy oblievanie sa teplou vodou, v nepouzivanom wc-drevena kadibudka s betonovou podlahou v ktorej je porcelanova diera na kadenie. Podlaha bola tak studena, ze som mussel stat na spickach ale osviezilo ma to neskutocne. Mnisik pripravuje obedik zatialco sedim pri piecke a stale nemozem uverit,z e cez okno sa nedivam na reprodukciu ale na skutocneho himalajskeho obra.{Tazko to opisat. Skuste si predstavit ze sa teraz pozriete von oknom a jedna z rozpravkovo krasnych tatranskych dolin uprostred zimy s vysokymi stitmi divajucimi sa priamo na vas, sa stanu pastvou pre oci. Posobi to az surealne ale nie je to sen}. Starsi brat siel na par dni do nedalekej dediny zarabat peniaze tesanim mantier do kamennych blokov.

28.10. vecer V piecke praska drevo a plamene vrhaju svetlo na list, po ktorom pisem. Otec so synom debatia v rodnom, tibetskom jazyku na posteli vpravo. Je po dalsom slnecnom dni a zajtra zmenim lokalitu. Este raz sa vyspim na zemi spolu s mniskom. Svetlo so solarneho zdroja osvetlilo chyzu. Rano som zacal svojou oblubenou, modifikovanou Ci-kung zostavou. Cerstvy vzduch osviezil ducha i telo. Neskor som sa vrucne modlil v gompe, sediac oproti soche guru rinpoceho\velkeho prekladatela\, nie z vazneho dovodu, lez preto ze prave oproti nemu bol na zemi makky koberec, na ktorom sa dobre klacalo. { V priebehu dni navstivilo gompu zopar turistov z dolneho Pisangu a vzdy som sa vyzvedal na najnovsie spravy ohladom Thorong La. Tie sa vsak roznili. No davali mi tak tyzden, kym bude sedlo prechodne. Vela turistov stale mieri nahor , co ma naplna optimizmom, a pocitom, ze nie som sam na tejto lodi}. Starky nalieval vodu do misticiek a konviciek a zazihal lampicky. Jeho den sa zacal, ako obvykle, uz o 4 30. Ked som zrazu zacul recitovanie modlitieb, ktore trvalo asi 30 min, mozno viac-bol som este v driemotach. Syncek sem tam v noci chrapal. No i tak som nemohol  spat. Ked clovek zalezie do spacaku uz o osmej, premysla o plynuti casu, stasti, o tom, ci je zdrave inhalovat vlastny bioplyn a pod. Cez den sa konala pudza v starej gompe v dedine. Mala atmosku. Presvetlena a prevysena cast stropu nieco ako kupola ale pravouhla, bola vyzdobena malymi soskami buddhov a bocne steny tvorili policky s posvatnymi zvazkami. Chvilu som si posedel a pomeditoval. Bubnovanie bolo nezvycajne dynamicke a plne energie. Nie bezne pocas tibteskych modlitieb.

{Rady a odporucania: Nedavajte sa odfotit miestnym , z ktorych tiahne alkohol. Spust stlacia minimalne 3x.}

Vecera bola dnes znamenita-knedlicky, vo forme malych gulocok. Poprazil som si nim cukor na jacom masle. Mnam! {Pripominal som si tak nase gomboce-slivkove knedle s brezlami.}