Cesta a prvé dojmy

Je sobota ráno a ja mám konečne za sebou tú nekonečnú dvojdňovú cestu. Lety prebiehali v poriadku a ani mi nenechali vo Fínsku, kde som prestupovala batožinu, takže plná spokojnosť 🙂 Keď porovnávam služby, ktoré som mala ja s Finnair s Maťou, ktorá letela čínskymi aerolinkami, tak musím konštatovať, že Fíni sú proste Fíni, kto umí ten umí. Jediné, čo mi prekážalo bola hudba, ktorú pustili vždy pri pristávaní – asi mala navodzovať pocit kľudu a pohody, ale mne silno pripomínala pieseň, čo hral orchester na potápajúcom sa Titaniku a mala na mňa presne opačný účinok.

Každopádne, na letisku v Pekingu som sa zázrakom nestratila aj keď je obrovské. Fakt obrovské. Cestou z letiska som mala môj prvý kontakt s originál Čínou – veľmi vela budov a ľudí. Cez cestu tu asi nikdy sama neprejdem, keďže tu všetci jazdia ako blázni, nehovoriac o tom, že ani neviem z ktorej strany mám auto/motorku/trojkolku/bicykel očakávať, keďže namiesto toho aby prešli o pár metrov dlhšiu trasu kľudne idú v protismere. Ako sme išli domov, tak som zahliadla v jednom obchode nastúpených zamestnanov v uniformách ako s rukou na srdci všetci svorne spievajú.

Ešte je len 10 hodín dopoludnia a už je 30 stupňov, tak sa velice teším ako pojdeme von :/ Asi nevystúpim z klimatizovaného metra.