BLOG: Severna India,Nepal,Pakistan

rozlucka s tibetanmi,Tilico Lake, skola Nangi

Milujem rana, ked sa slnko oprie do vysokych hor a osvetli najvyssie stity az postupne zaodeje do svetla i udolie a skolu.To uz sa deti zbiehaju k polnej plechovej kuchyni s nerezovymi miskami. Potom si cupnu, ba i posadaju na chladnu zem, tvarickami, ktore pod nosm zdobia vecne sopliky, k vychadzajucemu slnku. Je to nadherna scena. Z misiek a salok s cajom sa dviha jasna para a ich postavicky obkresli slnko ziariacou, zlatou linkou.

Ked sa divam na vychod stale vidim plochy svah velkej hory, na ktoru som sa dival z gompy, kde som byval so starcekom a jeho synom. Tasi ma inac navstivil i tu v skole, kde ma sesternicu a este nejakeho pribuzneho.

6.11. Na dnesny den si budu deti i zbor spominat. Zrealizoval som totiz davny napad a uskutocnil tu vernisaz. Na nizke stoly v jedalni sme poukladali prace zatriedene podla nametov. s malymi menovkami pod kazdou pracou. Na dverach viselo pozvanie na otvorenie vstavy, ktore som napisal. Mala sice prebehnut az o den neskor ale kedze sa dnes vratili deti z prazdnin a z Manangu prislo i zopar rodicov, presunula sa, aby mali zazitok z vynimocnej kulturnej udalosti vsetci. Poziadal som aby sa deti obliekli do svojich skolskych rovnosiat. Do jedalne sa priniesol i vacsi stol, na kotrom bol servrovany caj v nerezovych salkach. Mojou snahou bolo trochu to zoficialnit v duchu europskych vernisazi. Takze po uvodnom slove, ktore mala gitara-trochu stredovekej muzicky, som mal slovo aj ja. Raisir prekladal. Oboznamil som pritomnych s procesom vyucovania a cielom umenia a potom is uz rodicia a vsetky deti prezerali prace.Mojim ziakom, druhakom a tretiakomk, ktorym to v uniformach velmi svedcilo, som zagratuloval. Konala sa aj mala „afterparty“. Hral som detom do tanca a zaspievali sme si s gitarkou.

9.11. Dnesny den sa chili ku koncu.Este chvilu si posedim u Kungu ako kazdy vecer, kde si citam, a od vcera i davam lekcie kreslenia tvari Kiungovi a poberiem sa tmavou krajinou, ktoru uz asi treti vecer navstevuje na kratko a krasne osvetluje polmesiac, k svojmu domceku, kde zalahnem do studeneho spacaku asi na 10-11 hodin! Avsak dnesny den zacal skutocne nadherne. Hned po ranajkach{deti uz nejedavaju vonku ale opat v jedalni}, ktore si prinasam ako aj obed a veceru k polnej kuchyni, kde sedim pri ohniku z pece a divam sa na plamene olizujuce drevo a zohrievam sa, som sa vybral na kratky vylet smerom, ktory ma coskoro caka.

Kracal som piescitou krajinou s nizkym i vyssim porastom borovic. Po pravej strane tiekla v hlbsom, uzkom koryte rieka, ktoru som len pocul a za nou sa dvihali kopce- teda strme biele svahy, ktore vidim kazdy den- a po lavej strane, celkom blizko, cestu strazili pieskovcove, vertikalne zvrasnene, bizarne vyzerajuce skaly, z ktorych kde tu vycnevali samostatne vezovite pilere. Na zemi som nasiel penazenku s vyse 700rs. a zistujem komu patri. Neskor som sa pytal na meno, ktore obsahovala. Bude to pravdepodobne chlapec z Bragy, blizkej dediny. Po chvili som sa dosal k poliam, kde sa udolie este viac rozsiruje. Zopar kamennych domcov odkial prave vyhanali na pasu kozy aby sa pridali k yakom, tu tvorilo malu osadku. V zalesnenom svahu oproti vidim na bielo omietnuty klastor v tibetskom slohu. Stupam teda k nemu cestickou, ktoru lemuju vysoke borovice. Gompu na poschodi mi otvorila vyholena mniska, asi tak tesne v predstrednom veku. Hoci samotny klastor sa diva do udolia uz niekoklko storoci, gompa bola vynovena. a nemala tu atmosferu storoci. Chvilu som si posedel a pobral sa dalej Za dalsim utesom sa mi naskytol otvoreny pohlad do sirokorozvetveneho udolia predomnou. Tam sa uz v pozadi crtal Manang a pred nim Braga. V skalach v dialke som zazrel pekny poschodovy tibetsky klastor a spore kamenne domce pod nim.{To bola Braga, ako som neskor zistil}.Tak tam sa vyberiem, ked budem mierit k Thorong La. Tu som sa otocil a vydal sa spat. Pod klastorom kde sa les stretavali so spasenymi pastvinami a kde z hory stekal potocik, v ktorom zamrznute vetvicky s cenculikmi este svedcili o chladnej noci, rastla prekrasna, kosata, vysoka vrrba.Tak som si pri nej posedel a vyobjimal ju. Slniecko hrialo a nebyt novembra a Nepalu, tak som ako niekde na slovenskom vidieku v skoru jar, kde sneh prave mizne z poli a len sem tam v tonach svietia jeho biele vankusiky.Bol to pre mna prevzacny okamih, ktoreho som sa nevedel nasytit.

Ked som dosiel do skoly, prave prebiehalo zhromko vsetkych studentov. V siestich radoch na nadvoria v tmavomodrych uniformach pod dozorom pedagogov spievaju tibetsku a nepalsku hymnu a este nejake modlitby. I predvcerom sa konalo podobne zhromazdenie, na ktorom bolo detom rozdane oblecenie a sponzorske dary, ktore dosli z Nemecka.Bundy s logom skoly, umelohmotne celenky pre dievcata a ponozky. Radost v ociach deti je hadam najvacsou odmenou. Tretiakom som daval dalsie lekcie kreslenia. Niektori nemaju dostatok trpezlivosti, tim sa venujem viac. Hoci mi po vstupe do triedy pekne spolocne pozdravia: „gud morning sir“, respekt sa po case vytraca a musim ich semtam utisit, ked sa prilis rozjasia.

14.11. Je mi velmi prijemne. Sedim na spacaku prestretom vedla nizkej piecky v typicky tibetskej izbietke. Oproti mne spoza piecky, toci modlitebnym mlyncekom stara zena a ticho recituje. Asi sa divite ale je to tak. Zmenil som lokalitu. Manang je velka dedina, v ktorej sa momentalne nachadzam. Vonku, plny mesiac ozaruje krajinu.Viac zajtra.

15.11. Tilico leik- beiz kemp hotel \tilicho lake base camp\ Dorazil som sem o 14 30. Co je dost skoro, ale neskoro na put k jazeru Tilico, ktore je odtial vzdialene asi 3 hodky. Usalasil som sa teda v izbe so 7 postelami, co bude asi lacnejsie ako dvojka. Cez okno este nazera slnko. Davam si vlocky v chladnej vode. Dobre, ze som si sebou doniesol jedlo, tu je strasne drahe. Niet divu, ved hotel, nieco ako horska chata je v nadmorskej vyske 4500mnm! No tesim sa na nasledujuce riadky. Asi som vas vcera sokol, ked som sa nahle ozval asi po 4 dnoch a z ineho miesta. Tusil som, ze vas uz zapisky zo skoly nudia a ze cakate kedy sa z nej odlepim. Stalo sa teda.

Skolu by som uz opustil aj skor, ale ako uz asi viete, cakal som na Nawanga, od ktoreho som chcel vytiahnut nejake info o Tibete a adresu jeho rodicov, ktory byvaju v Sigatse, velkom meste na ceste do Lhasy.{Nawang totiz necakane, pre mna, jedno rano odisiel, myslel som si, ze len do Hungde, ale siel do Katmandu a vratil sa teraz po viac ako tyzdni}. Medzitym som absolvoval i zubarsku prehliadku. Hned oproti dveram do mojej izby bola totiz zubna ambulancia a uz asi tyzden , obdenne, v nej ordinuje zubar z Aljasky, celkom mily typek. Byva v nedalekej Brage a dochadza sem s asistentkou Karmou z Manangu. Nasiel mi zopar zacinajucich kazov, ale vraj este nejakych 6 mesiacov budem mat pokoj. Vedla ordinacie je este jedna miestnost, kde som raz prespal na zemi, ked tu este boli nemky. Tam som si rano citaval, kreslil ale hlavne spieval. Dvakrat som tam pozval i deti a vyucoval, kedze je tam teplejsie, najma rano- okna su na vychod, ako v triede, a tak ma kreslili. Posledne dni som mal vela prace s kreslenim roznych pribuznych podla fotiek, co mi prinasali Wangcuk, Nono a znova Jangcen{tej som uz nakreslil rodinny obrazok s dzerkou a Kungom}. I karmu som kreslil, ta snad bola najtazsia, kvoli nekvalitnym fotkam, I ked na nich, tato 19 rocna dievcina, vyzerala okuzlujuco, ako modelka. Tak som jej nakreslil 5,6 obrazkov. Bola velmi rada. \Este sa k nej v zapiskoch vratim\.

Nawang dosiel v Piatok vecer{hoci mal uz v pondelok}, ako som sa dozvedel v sobotu rano. No nepozhovaral som sa s nim ani v sobotu poobede ako som chcel , pretoze odisiel do Humde ani v nedelu rano, hoci sa u mna zastavil a doniesol mi adresu, s tym, ze sa poobede z Humde, kde sa vybral s Kungom, vrati. No nestalo sa. Moj odchod sa teda presunul na Pondelok. Potreboval som este odporucania, podpisane Kungom, ktore som mal uz niekolko dni pripravene. Posledny vecer ma teda Jangcen pozvala na veceru, hoci som si este dal timok a polievku s detmi naposledy v jedalni. Chlapcata sa pretekali pri kom budem sediet.{Vonku duje vietor a otvoril mi dvere do izby, musel som ich privalit kamenom.} Jangcen mi pripravila osmahnutu ryzu s karfiolikmi a zemiakmi. Mnam.Trochu som si s nou pokecal.Asi najdlhsie doteraz. Nema rada Nawanga lebo pije a Kunga sa necha casto zlanarit. Co bolo aj tento vecer a ich stale nikde. Poprosil som ju o video. Kunga mi spominal, ze maju videokazetu s Dalajlamom, tak mi ju pustila, kedze uz od vcera uz fungovala elektrina. Od 17 -24 00. Hned dobehli aj deti z izieb a posadali si; bose, sporo odete v chladnej jedalni s otvorenymi ustami sa divali na oslavu Dalajlamovych 60.-tin, hudobne i tanecne predstavenie roznych tibetskych etnik v Indickej Dharamsale. Dosla aj Nono, Karmacedo-Nawangova zena, ktora jednostaj strikuje ponozky- este som ju nevidel bez ihiel, Kalu s Wangcuk. Telka je tu nezvyk, je to udalost podobna ako u nas v 60.rokoch, ked sa ludia stretavali po veceroch v domoch prvych „stastnych“ majitelov. Neskor uz sledovali v telke primitivnu telenovelu, tak som sa usadil vedla v izbe ako kazdy vecer. Stihol som tu precitat zopar Dostojevskeho poviedok{Biele noci, co som uz kedysi cital v slovencine, m opat dojali; krasny pribeh}, co som s pozical od Tseringa. Zopar kratkych poviedok autorov 19.st- Mopasant, Cechov, Waild a i. Posledne 2 noci som mal v izbe svetlo aj ja. To uz vedla byval zdravotnik s kamosmi, ktori ma v ten vecer volali k sebe zabavit sa pri hudbe z diskmena. Tak som s nim trochu pokecal a dal mi dobry typ na ucenie v skole pre exilantov v Katmandu. Pozna tam zopar ludi.

V Pondelok som si dal posledne ranajky v polnej kuchyni. Opat mi kuchar nalial caj, ked ho domutil a bol pripraveny pre deti, cakajuce v jedalni.. Na rozpalenu pec som si polozil timok\parenu buchtu\ aby sa trochu pripiekol a zchrumkavel a sledoval plamene a horiace drevo, trcace z pece. Cez hrnu ast popod plechovu strechu sem prenikali luce slnka, jasne viditelne, nakreslene dymom z pece. O chvilu dosla, ako vzdy, Amala{co inac znamena v tibetstine matka} a naliala si caj do termosky , co sem tam robievala aj Jangcen, ktora si edlo vacsinou bravala k sebe domov pre dcerku a Kungu. Ten sa prave vyspaval z opice, no Nawang uz bol hore a u,myva si zuby v spolocnej exterierovej umyvarke.Onedlho uz som sedel unho a pokecali sme. Som velmi zvedavy na jeho rodicov v Sigatse a vobec na cestu do Tibetu v aprili. Knizocku s tibetskymi frazami, co mi davnejsie pozical a zktorej som si vypisoval a ucil sa, mi nechal. Vdaka! Vratil som sa k sebe. Zbalil som sa a pozametal vecne viriaci prach a este si zahral na Kaluovej gitare a zaspieval si Van der Graaf a Uriah Heep ,napisal nieco do knizky navstev predoslych ucitelov, sponozrov ci lekarov, ktore zapisy boli plne pochval a od na cas sraveny v Lopheling skul. Tak som jednu odu pridal aj ja. Vratil som sa zhruba po hodine, dufajuc, ze uz bde Kunga hore. Prave prebiehalo zhromazdenie. Zopar chlapcov s hlboko sklonenymi hlavami prave fasovalo vyprask palicou po zadku. Boli pokarhany za zabitie kacky, ktoru vraj dostali kamenmi, asi 3 dni dozadu. Nevedel som o tom. Neviem preco sa v detoch niekedy prebudia nasilnicke sklony. Je to testovanie, skusanie, prekracovanie hranic tolerancie, skuska odvahy? Este v sobotu som ucil mojich ziakov kreslit strrom vonku a v triede na tabulu som im napisal, ze strom je citiacu bytostou. Parik zlatych kacek s bielou hlavou ma kazde rano este pred svitanim prijemne budil zvlastnym gaganim. Nevedel som, ze dvojka bola predtym trojka. Videl som vzdy len par.

Kunga si precital odporucanie, ktore som napisal. Pacilo sa mu.Dal ho prepisat Wangcuk, kedze jeho rukopis vraj nie je nakrajsi. Do kabinetu, v rohu budovy, hned vedla mojej triedy dosiel i Rajsir a Nawang. Nawang napisal odporucanie v tibtestine v trochu osobnejsom tone pre ucitelov v Tseroku, kde sa dostanem za par dni chodze, kde sa nachsza dalsia tibetska skola a Rajsir, ktory v nej 3 roky ucil, dopisal osobne pozdravy aj par riadkov o mne. O, ako mi ti ludia uz teraz chybaju! Rajsir ma presvedcil aby som sa vydal na cestu az poobede. Chvilu som s nimi este ostal v kabinete, opytal si adresu od Kungu, sktorym sa este v zime stretnem. Planujeme vylet do jeho rodnej dediny, co je tak na 2-3 dni pochodu z lokality, kde budem ucit. S ostatnymi by som sa rad stretol v januari v Katmandu. Nechybala este spolocna foto s detmi a ucitelmi.Dal som si predcasny obed, ale len ryzu, kedze k ryzi bola len omaka s jacim masom. Amala mi dala este tsampu a 2 jabka. Vcera som jej venoval obrazok Dalajlamu, co som nakreslil;uz ho ma na svojom oltariku.Rovnaky som venoval aj Tseringovi a Nawangovi. Na rozlucku mi dala, spolu s Nono, hodvabny katak.

Na nadvori, kde som uz stal s batohom, mi este venovali katak Kunga a Wangcuk.Tak som s katakmi na krku opustil Lhopel Ling School a vsetci mi mavali.Niektore deti , co este boli v triede sa natlacili na okno a zdavili ma.“Ahooj“, volal som. Vela deti som naucil zopar slovenskych slov. Dokonca vetu:“gitara je dobra“.

Nie je lahke opustit miesto a ludi, s ktorymi ste stravili nadherne chvile zivota, na ktore budete dlho a radi spominat s teplym pocitom v srdci. No bolo by to tazsie keby som vedel, ze sa s nimi vidim naposledy.{No tento clivy pocit uz pominul, teraz ked prepisujem tieto riadky. Som v a pocitaci. Som vsak vdacny za krasne chvile, ktore som tam stravil a za ludi, s ktorymi som sa tam stretol}.No zivot ide dalej a nic netrva vecne. Hadam semienka detailneho pozorovania a zmyslu pre krasno, ktore som v detoch zasial vyklicia v krasne kreativne bytosti s estetickym citenim.

Put pokracuje

V lesiku som si zlozil kataky a slapal do Bragy. Gompa vo svahu, troniaca kamennym domcom pod nou bola zamknuta, ale nasiel som cloveka, co mi ju otvoril. Nasiel som aj ludi, co poznali Lobsanga Karmu, ktoremu som chcel vratit penazenku. Po navsteve gompy som slapal na druhy svah dediny s chlapikom a Karmovi zaziarili oci ked zbadal to, co stratil pred par dnami. Rodinka ma ponukla cajikom na hornej teraske. Tu sa vedie spolocensky zivot vzdy na takej teraske na ktoru vystupite po schodikoch vydlabanych v drevenom kmeni zo stajne. Karma ma objal. {Po 1x ma ktosi objal mimo domova. Mam rad objimania ale tu to nie je zvykom a tak nechcem ludi privadzat do rozpakov}. Karma aj jeho sestra su mnisi v juznej Indii. Z bratangu bol pekny pohlad do rokliny oproti, kde je milarepova jaskyna. Teraz je vsak kvoli snehu nepristupna, dokonca som zazrel stopy po nedavnej lavinke. Po tom som zasiel k dolnej cesticke, lemovanej hotelmi{Dzeson-dentista nebol vo svojom}. Zamieril som teda k Manangu, kde som bol za chvilu. Z letakov na tabuliach pred hotelmi som sa dozvedel, ze cesta k Tilico jazeru je uplne v pohode a ze Tilico je najvyssie polozene jazero na svete a ze nie je zamrznute. To rozhodlo. Uz som bol pred par dnami rozhodnuty, ze ho ozeliem, kedze podla sprav bolo nedostupne rovnako ako i Thorong La. No este v KTM som poslal pohladnice s jazerom tvrdiac, ze v case ked spocinu v rukach adresata budem prave niekde tam alebo v jeho blizkosti.

V Manangu som hladal Karma Buti-tu povabnu, hoci nenapadnu zubnu asistentku. Chvilu to trvalo. Jej sestra ma hotel a ta ma doviedla k ich domu. Karma mi este v skole slubila, ze sa u nich mozem najest a teraz dokonca, kedze som sa rozhodol k Tilicu a este nie vyssie k Thorong La, i prespat. Jej 58 rocna mama bola velmi mila. Naskicoval som ju 2x aj Karmu nazivo. Boli hepy. Pohostili ma a vybral som sa na navstevu gomp v okoli, edze slnko sa este nechystalo tak skoro k zapadu. Pomedzi kamenne domce a ulicky s modlitebnymi valcami v stenach, so stredovekou atmosferou som zazrel nadherne tyrkysove jazero v udoli. V kirk gompe{nepamatam si presny nazov} ziju piati mnisi, ktori prave zdolavaju 16 mesacne odlucenie-prax v samote a tichu- kuchar, mladik, ktory mi pozical baterku, aby som si posvietil na fresky a uvaril caj, im tu sluzi v otvorenom atriu. Na poschodi sa mnisi v celach neustale modlia a medituju. Jeden zisiel dolu. {Nebolo to teda odlucenie, o ktorych som citaval, kde mnisi ziju cely cas zamknuty v mavych celach a kde im jedlo podavaju len skarou, aby im svetlo neuskodilo, otvorom ktory ku koncu praxe zvacsuju aby si mnich znova pomaly privykol na svetlo. Mnohi sa po takomto ustrani, rozhodnu stravit zvysok zivota opat v cele}.Odtial som chcel este do Copo gompy ale omylom som sa dostal k praga gompe,ktoru som videl zdola; vyse hodiny riadneho stupania, kde pod skalnym previsom bolo ucupenych zopar miestnosti. Na pravo starsa zena, zdala sa mi slepa, tocilo modlitebnym mlyncekom a stary dedo so sivou bradou mi otvoril gompu. Vlastne to bola len malilinka miestnost s malym otvaracim, nevyraznym oltarom, co skor pripominal nejaku skrinku. Cely oltarik i skrinky boli oblepene s100vkami fotografii pasoveho formatu s roznymi xichtmi, co tu nechali turisti. Porucil mi klaknut si pred lavicu, za ktorou sedel. Dal si na hlavu obradnu cervenu capicu a ocividne sa chystal k niecomu. Do dlani mi nalial akusi hustu zltkavu tekutinu. a porucil vypit. Necakal som to, ale uz som tusil, ze za tym budu peniaze, no nebolo uz cesty spat.. Na krk mi dal farebnu snurku a pozehnal k stastnej ceste cez Thorong La. Za tym nasledovalo:“ donejsn?“{teda donaciu}. Vysvetlil som mu, ze pri sebe nic nemam, ze mam vsetko dole v Manangu a ziadne prachy so sebou. Jasne ,ze bol namrzeny a tak ma vyprevadil. Bol som trochu v rozpakoch a ponukol som mu, ze mu nakreslil portert, skicak som mal so sebou, ale asi mi nerozumel.

Cestou dolu som sa este zastavil este v Copo gompe ,ktora bola na kopeceku nedaleko prvej gompy, len som nevedel, ze ta je copo gompa. Bola vsak uz zamknuta. Tak som savratil do Manangu. Bolo uz davno po zapade. V malom obchodiku- cajovni, ktory vlastni Karma, co je hned vedla hotela jej sestry, som si posedel. Dal som si caj. Jeden z jej kamosov , co tu sedeli, mi povedal , ze v nektorych kniznych sprievodcoch je lama, co mi pozehnal opisany ako „komercny lama“. Spomenul som si, ze uz som o nom niekde cital, na nete. Zasli sme ku karme domov, kde sme si dali spolocnu veceru s jej mamou. Placky s jacmennej muky{jedol som to uz predtym}. S Karmou som trochu pokecal o nabozenstve a priznala sa mi, ze i jej nabozenstvom je vlastne laska & mier. Odisla spat do cajovne, ze bude spat v hotely jej sestry ako zvycajne. Mama sa modlila sediac oproti mne{o tom som vam uz pisal jedno priame intro}. Chvilu som si este cital z Dalajlamovej knizky o osvieteni a zalahol. Spal som na zemi vedla piecky. M ama sa opat zacala modlit okolo 4 rano. Ked sa slnko znova usmialo na svet a stity navokol, oklo 8 ej , ked sirokou ulicou uz vyhanali stada dlhosrstych koz na pasu som zamieril do hotela, kde som si uz vecer vsimol, ze predavaju PECIVO! Nebolo extremne drahe, tak som si kupil 3 zaviny-1 pre Karmu, ktoru som este zastihol v cajovni;dali sme si ranny caj a potom sli k nim domov – a druhy pre jej mamu, ta vsak drzala, kedze bol spln, ten den post. Najedol som sa z tsampy- typicky tibetske ranajky. Vypralo som ponozky a vyrazil k jazeru. Dohodli sme sa, ze si u nich necam zopar veci a ze prespim o den, ked sa vratim.To uz Karma nebude doma ale v Pisangu s dentistom Dzesonom.. Poslal som po nej este kratky dopis do Lophel ling skoly, kde sa zastavi.

Za kratko som sa dostal cez zelezny visiaci most na druhu stranu rieky a stupal do dediny Khangsar, kde som nasiel i kuchara z Bratangu, ktory vedel od Karmy, ze som este stale na tejto strane Thorong La a ja od nej, ze on je v Khangsare u rodicov. Hodinu od Khangsaru je vzacna gompa, udajne 1000-rocna, ale nepodarilo sa nam presvedcit spravcu v Khangsare aby mi prisiel otvorit. Lenilo sa mu.{Tyzden predomnou tu boli Amala, kuchar, Rajsir a este volakto; skoda ze ma vtedy nezavolali}. Pri gompe som sa najedol na drevenej teraske. Pokracoval som este asi zo 3 hodky. Stretol som len 2 pary turistov. Prveho paru som sa spytal na cas. Bola este len 1 hod. Nepalcan, asi sprievodca, mi chcel predat hodinky, co mali naviac, za 100 rs, ale nevedel ich najst-stratil ich po ceste. K hotelu bola este asi hodka. Zazrel som i kozorozce vo svahu nadomnou. Kracal som traverzom po strmom\asi 50 %\ jemnom sutovisku, klesajucom 200-300m do udolia s riekou po lavej strane. Navokol vyrastali z piesku bizarne sklane utvary, veze-niektore s hribovitym klobukom na vrchlcoch. Sem tam boli perforovane prirodnymi oknami. Rozprevkovo vyzerajuca krajina so zakliatami postavami.

Po chvili som nasiel \spominane\ digitalky bez remienka. {Odvtedy mam hodinky na svojej puti}.Zrazu som zacul zasvistanie balvanu rutiaceho sa zo svahu nadomnou. Preletel cestickou len asi 10 m za mnou. Uf! Zosypalo sa este zopar mensich kamenov. zenachavajucich prasne stopy. Striehol som teda a spomenul som si na mojho otca, ktoremu takyto balvan zasvistal v Slovenskom raji, tesne kolo hlavy!

{Do izby dorazili pred polhodkou 2 francuzi. S Thomasom som sa bavil o Tatrach a Slovesnkom raji, kde bol v aprili. Zotmelo sa; zbehnem do jedalne, kde uz obaja asi veceraju}.

16.11. \4900mnm\Neuveritelne krasne jazero sa rozprestiera predomnou. Namahavy vystup\3 hod\ je odmeneny.

Manang Som opat v dome Karma Buti. Kolo piecky sedia okrem matky-Drolma, ktora toci modlitebnym mlyncekom, este 2 zeny s tibetskymi rysmy, oproti mne sestra Karmy a vedla mna jej manzel. Je nadherne pozorovat ako ich tvare osvetluje len ziara piecky a pocuvat ich rozhovory, ktorym nerozumiem. Drevo pekne praska a je prijemne teplo Uz som stihol aj rychlu skicu Drolmy ako sedi a vsetky zeny sa na tom dobre bavili.

17.11. Vyrazil som z Manangu nieco po siedmej a dorazil som sem do beiz kempu Thorong Phedi \4530mnm\ o 13 tej. Sedim si v hlavnej jedalni, plnej turistov s ciapkami na hlavach- jediacich, baviacich sa, hrajucich karty. Svietia tu neony, tak si dalej citam knizku pri najvzdialenejsom z 3 velkych stolov, od Coelha, co som si tu vybral z police v bare. Tak sa k zapiskom dostanem az zajtra vecer, asi. sedi tu aj satrsi japonec,ktory sa vsak zajtra vracia spat kvoli zlej fyzickej kondicke.

19.11.Tserok Vratim sa este v spomiekach k Manangu. Ked som dorazil z Tilica k domu Karmy, nikto tam nebol. Tak som siel k hotelu jej sestry. Tam bol jeden typek, zlozil som si tam bagel a vydal sa k Poco Gompe. Na ulici som sa zastavil este v 2 pekarnach\270rs\.

V gompe ktoru som 2 dni predtym nasiel zatvorenu, som nasiel konecne spravcu, ktory bol vlastne strykom Karma Buti. Bol mily, snazil sa po anglicky, tiahol z neho alcohol. Otvoril mi gompu. Mala atmosferu. Bola postavena v 11 st. a rukopisy dovezene z Lumbini su vraj pisane zlatom. Z gompy som zbehol opat do dediny. Vratil sa pre bagel a siel spat k domu. stretol som Karu;myslel som,ze ma byt este v Pisangu. Poslala ma do domu ale bol stale zavrety. Vratil som sa teda k jej cajovni a neskor ma Krama poslal do domu jej sesternice.kedze jej matka bola v mlyne, kde melie muku a vrati sa az o 20 tej.

Tak som sedel s tou trinastou a jej rodicmi pri piecke, popijal caj a debatil. O 19 tej bola Drolma spat, tak som siel do domu a stravil vecer v spolocnosti milych tibetskych tvari.

20.11. S manzelom Karminej sestry som si dobre pokecal. Spomenul mi Osovo meditacne centrum blizko Katmandu. Zalahol som po unavnom dni, ked som este rano

o 6 30 vyrazal z hotela k Tilicu, co mi trvalo asi 3 hodky. Thomas je dobry chodec a tak bol vzdy trochu popredu. Vystup bol namahavy, hoci sme prekonavali len 300 vm. Posledna etapa po zasnezenej nahornej plosine. Belasost a tyrkys jazera ozivoval bielu krajinu v zajati snehu; obklopene kopcami v popredi i v dialke, tak ho vela turistov nezazije, kedze sa k nemu vydavaju len ti navytrvalejsi a za dobreho pocasia. Chvilu sme si posedeli a pobrali sa spat k hotelu, aby sme stihli este celu cestu dolu do Manangu. K jazeru by som stihol prist este vcera ale nie je tam kde prenocovat a v noci tu urcite mrzne. Preto vacsina turistov dojde len k hotelu a rano nalahko sa vyraza k jazeru.

Thomas prave dosiel z Tibetu a tak som ho vecer v jedalni vyspovedal. Cestoval cez Rusko a Mongolsko 2 mesiace a v Cine a Tibete stravil 3. Do Tibetu mi odporucal prist z Ciny, je to najistejsie. Dokonca v provincnych oblastiach Ciny ako Yunan alebo Secuan je krajina a kultura este tibetskejsia a slobodnejsia ako v samotnej Tibetskej autonomnej oblasti.; kde ho ludia pozyvali k sebe i do klastorov, kde su bez rizika vysavene obazky dalajlamu. Ked rozhovor ustal a clapci si pisali do dennikov, ja som si cital z nepalsko-anglickej biblie, jedinej literatury , co tu v hoteli mali.{Zvlastne, ze sa tu dostavam do styku z Jezisovym ucenim. Svedci to o respekte a ucte k nabozenstvu a nemenej o mudrosti posolstva. Tak to bol vecer. Rano jazero a spat. Spat z Tilica som trochu zbludil, ked som zisiel na spodny chodnik av umysle skratit si esu ku gompe, no mussel som vyslapat opat na horny. Stratil som vsak len asi 20 min. V hoteli som bol asi o 12tej, dal som si musli a ponahlal sa dolu do Manangu. Po ceste som este stretaval maratoncov, co bezia cely trek. Startovali zpod Anapurny, z beiz kempu a cez Thorong La az do miesta, kde som ja zacinal. Blaznovstvo. Ti vybehli k jazeru a vratili sa do Manangu v ten isty den! Na druhy den som teda vyrazil z Manangu okolo 7 rano ako som uz spominal. Chcel som prejst Thorong La 5414mnm az dolu do Muktinathu, prvej dediny za sedlom na druhej strane, odkial sa uz opat kraca len dole o udoli Kali Gandaki. No z Manangu je to riadna streka do beiz kempu. Z 3600mnm az do 4600mnm! Tak som celu cestu zvazoval, ci sa este vydam z hotela do sedla. No napokon som sa myslienky vzdal. V sedle by som mohol byt tak najskor o 17-tej, ked sa uz ztmieva a dolu po tme, este 2000vm, by som sa vystavil velkemu riziku{ako sa neskor ukazalo}. Z Manangu som teda dorazil do hotela o 13-tej. Mohol som este vyslapat do vyssieho hotela, asi hodinku cesty, cim by som si usetril z ranajsieho vystupu, ale neurobil som tak; zdalo sa, ze by to bolo vyssie asi drahsie. Cize mi 1000 vm z Manangu trvalo asi tak 5-6 hodin, co mnohi turisti zvladaju za 2-3 dni, kvoli narocnosti v nadmorskej vyske Tak som teda sedel v jedalni, ktora mala atmosferu nejakej vysokohorskej chaty, mozno aj v Tatrach, ponoreny do knizky Coelha-stihol som len polovicu. Ako tak sedim otoceny k ohrievacu, zacul som za sebou zrazu makky jazyk-patril ceskemu paru! Juj, velmo som sa potesil. Tak sme pokecali asi 3 hodiny o cestach. Prisli sem po pevnine z Ciech cez Iran a Pakistan. Zazitkov mali plny batoh. Dali mi aj kontakt na jednu skolu v nadhernom udoli v Pakistane, nedaleko karakoram hajvej. Rano vyrazili o 5 a ja o 5 40. Mnohi turisti este skor aby to stihli cez sedlo a dolu, kde boli ubytovacie moznosti. Mesiac este ozaroval cesticku a pred sebou som videl vo svahu zopar svetielok z celoviek turistov. K vyssiemu hotelu to bol stupak a potom to uz nebolo take strasne, hoci do sedla este ostavalo nejakych 600vm, ktorych robila tato nadmorska vyska narocnymi. V hornom hoteli-4800mnm, som si trochu oddychol. Na stene visel I inormacny plagat o Osovom centre v KTM. Obehol som velke mnoztvo turistov-izraelcov, nemcov i francuzov. O 9 40 som dobil vrchol. Thorong La 5414mnm! Vietor skucal a vela turistov sa tu dlho nezdrziavalo. Pofotili sa a padali dolu. Za stenou kamennej cajovne\zatvorenej\som si v troche zavetria prisadol k ceskym bratom, ktory tiez len predchvilou dorazili. V klasickom hlinikovom esuse na benzinovom vaici uvarili caj-krasne potesil.{Ale ja by som varic kvoli tomu so sebou nevlacil}. Dolu to bolo chvilu rychlo a potom o drzku, ked som si mussel davat pozor na stvrdnutom klzkom snehu. Pomaly a opatrne som zostupoval az sa mi naskytol nadherny pohlad do udolia kralovstva Mustang z piescitymi horami a ryhovitymi utesmi s dedinou Muktinath a Dzong. Stretol som aj kanadanov, co si to mierili opacne. Teda museli vyslapat 2000vm a dojst do beiz kempu na druhej strane. Tiez prisli z Tibetu a potvrdili mi istu cestu cez Cinu.{Tak ako spominal aj Thomas- spomenul mi jedno dievca , ktore same preslo z Kasgaru cez zapadny Tibet az do Nepalu!} Neskor som este minul maly hotelik, kde obedovali nemci a ini turisti, ktorych som nesthol obehnut a ktori vyrazali skor. V Muktinathe vladla jesenna atmosfera. Listy opustali stromy a prebiehalo zabijackove obdobie. Policajt mi zapisal do povolenia datum a opeciatkoval. Minul som moderne hoteliky{Bob Marley hotel}, ktore lemovali siroku prasnu ulicu, na ktorej zeny tkali na krosnach pekne saly a ponukali na predaj. Kolorit doplnali stanky so suvenirmi, prevazne tibetska bizuteria a tak. Polhodinu nizsie som minal dedinu Dzarkot.Osada lezi na upati kraji planiny, oproti cez dolinu su nadherne zvrasnene, pieskovcove kopce, pod ktorym je este zopar malinkych osad a gompa cervenej farby. Krajina opat pripomina Tibet. V dzarkore som navstivil gompu, ktora sa zdialky tycila nad strechami domcov. stalo ma to 100rs{prvykrat povinne vstupne} ale nenadchla ma prilis. Asin som ich uz navstivil vela. Ale oplatilo by sa tu prenocovat v niektorom z hotelikov, keby bol uz vecer. Prechadzal som sa uzkymi ulickami, kde sa este neroztopil sneh a vdychoval stredoveku atmosferu. Potom som uz mieril dolu do Kagbeni, ktore lezi uz priamo v udoli rieky Kali Gandaki, \ ktora sa sem vali z Mustangu, „zakazane uzemie“- nepalskeho kralovstva, kde sa nie je lahke dostat a ak, tak za vysoke poplatky\ ,udajne najvacsieho udolia sveta, s umyslom stihnut to este dnes do Tseroku. Scenerie su tu nadherne, pastva pre zrak ale v Kagbeni som sa dlho nezdrzal a prasil som do Dzomsonu. Vetrisko v tomto asi 700 m sirokom riecisku, santilo s neviazanou rozkosou. Chvilu smslapal po ceste na lavom brehu a potom uz po kamenopiescotom dne koryta,kedze cesta bola zosuvmi znicena. Ludia v tomto koryte, ktori slapali predomnou, sa javili ako malinke mravceky.. Rieka sa tu hadi len v stuzkach. V Dzomsone, kde maju aj letisko som bol po piatej. V Jimi Hendrix hoteli nikto nebol-chcel som si tu nieco dat ale I tak uz bolo pozde tak som upaloval do Marfy dalsej vacsej dediny,vzdialenej asi 1,5 hod, odkial bolo len naskok do Tseroku. V Tseroku som mal konakt na tibetsku skolu a tak som dufal v mile prijatie , rodinny noclah a trochu jedla. Navyse Kunga mi spominal, ze oni to kedysi zvladli za jeden den, tak som sa posnazil aj ja. Oni startovali z Phedi a mali kone, takze asi boli rychlejsi, hoci startovali az o 9 tej rano a zastavili sa este na pudzi v nejakej gompe. Vacsiu cast cesty som uz slpapal po tme a bolo mi trochu uzko. Pytal som sa na cestu, prechadzal male osady, kde sa v domoch svietilo a prial som si aby ma pozvali prenocovat; pochybnosti o tom ci najdem Tserok a skolu a ci tam bude riaditel, ktoremu nesiem odkaz, mi virili hlavou. Husta tma , unava a zima sa podpisovali k neveselej nalade. Predsa som len napokon dorazil do Marfy. Presiel kamenymi latnami vydlazdenou ulickou s bielymi kanenymi domami, osvetlenou lampami. Zastavil sa internete\6 min=105rs| dost drahom, ale rodicia mali z smsky po vyse 17 dnoch urcite radost. Most veduci do Tseroku som prv minul, tak som sa vratil a dosiel cez rieku do Tseroku, co bola tibetska osada. Jedna tibetska dievcina ma zaviedla k ucitelovi. Velmi sympaticky, nizky chlapik. Sli sme hned k riaditelovi , ale ten uz spal. Tak som vecer stravil s rodinkou ucitela. Volal sa Dakpu. Mal zenu a dve chlapcata 10 a 11-rocneho. Zanedlho dosli i jeho znamy a ostatni ucitelia zo skoly pozerat serial v TV. Dosiel aj 1 zaujimavy typek- Karma, co bol viackrat v Tibete, ilegalne cez Mustang; este sa s nim v buducnosti stretnem. Dakpu si precital odkaz{vratane „ody “ na mna} z Lopeling skoly \poznal takmer vsetkych ucitelov\ a ponukol mi cestoviny, teda taku hustu polievku s jacim masom. Bodlo. Len maso som vynechal. Bol som rad, ze som po tak dlhom dni -od 5 40 som slapal do 19 20 asi;cize 14 hodin pochodu!- v teple domova, s milymi ludmi a s jedlom. A este telka-ta mi vsak vobec nechybala. Chybala mi uz len sprcha. Tej som sa vsak dockal az na dalsi den, aj to len studena voda.

Ubytovany som teda v hostovskej izbe v rovnakej budove ako Dakpu, len asi 10 dalej po malinkom nadvoricku. Cez onko vidim len dom dalsej ucitelky. Za nim je uz jablonovy sad. A potom sa dvihaju strme svahy hory, kvoli ktorym slnko zavita do udolia az tesne pred 10 hodinou. Tserok teda lezi na upati svahu a Marfa lezi na opacnom upati cez rieku. V izbietke je pekne, elektrina, 2 postele,nad mojou na zelenej stene je mapa tibetu, vedla zaramovany obrazok Potaly a Dalajlama a trochu gycovy{ v hinduistickom style}plagat Budhu.

Vcera rano, v sobotu{teda hned na dalsi den po mojom prichode}sme sa vydali do Tukuce, dediny vzdialenej asi 1,5 hod po udoli. So skupinou ucitelov, navonanych tibetskych mladikov odetych v zapadnom style.Vacsinu som kecal s Karmom o Tibete. Po 2 hodinach sme dorazili. V jednom hoteliku sme si dali caj a dhlabhat-vynimocne chutney a syty, a potom uz vyrazili ku gompe, kde sa mal konat vyrocny tanec lamov. Velka kulturna udalost, ktora pritiahla vela ludi aj z okolitych dedin. Pred gompou sa predavali cacky a suveniry, ako u nas v dedinach pocas odpustov. Vosli sme do nadvoria a po schodoch, ktore viedli do gompy sme sa dostali na strechu. Ludia sedeli na streche v tvare U , na pavlaci pod nami a okolo atria na prizemi. Kde sa v jednom rohu sustredili aj mnisi hudobnici, ktory obsluhovali truby, lastury, bubon a cinely. Lamovia v maskach zostupovali po schodoch do atria, kde okolo tlejucich a obcas aj horiacich konarov v strede tancovali. Boli odeti do bohatych kostymov. Menili si masky a odevy a kazdy tanec znazornoval isty pribeh z tibetskej knihy o smrti, teda o zjaveniach , ktore sa dusi naskytnu po oputseni tela, a ktore si dusa trenovana studiom alebo dusa , ktora viedla cnostny zivot spravne zvoli a ma nasledovat. Niektore zjavenia patria demonom a tym sa treba vyhnut. To je len velmi kose vysvetlenie. Kazdy tanec trval asi 10 minut. Pomaly, stale v tanecnom obradnom kroku, opustali atrium a vchadzali do gompy po schodoch, kde si menili odev a zjav. Prestrojeni potom opat zisli do atria. Bola to nadherna pastva pre oci, ktore nestihali zaznamenavat tu bohatu mozaiku farieb a siat, pestrofarebnych vizii a demonickych {pozitivnych -asi ako v nasej krestanskej tradicii anjeli aj negativnych- snad certi, masiek. Bol som uplne nadseny. To, co som dosial vydaval len v knizkach alebo v tv dokumentoch , som teraz videl na vlastne oci a zazil na vlastnej kozi. Zaver patril humornym vlozkam, pre pobavienie publika. Do atria vstupili dvaja tanecnici s opicimi maskami, v satach ako sasovia a vyrusovali tancujucich lamov. Alebo medzi sebou zapasili a vyskakovali jeden na druheho. Obcas „napadli“ niekoho z prizerajucich sa. Obcas spadli a ludia sa vyborne bavili. V jednom z poslednych tancov, bolo ich dovedna asi 10, bolo aj akesi sutazenie. Na hlavach masky jelenov s parohmi. Pkusali sa parohmi navzajom ukradnut si hodvabnu satku, ktora visela jednemu z akterov na parohu.Bolo ze to radosti a smiechu v obecenstvu. No okrem toho, ze to bola religiozna udalostt a v minulosti sluzila najma asi ako „biblia pauperum“{biblia v obrazkoch v chramoch}, cize vzdelavanie pre negramotnych, pre mnohych to bolo akesi povyrazenie a zmena jednotvarneho zivota v udoli a tak nie div, ze som bol svedkom aj niekolkych pripitych typkov. Zisli sa tu vsak vo svornosti hinduisti i buddhisti a zopar stastnych turistov.

23.11. Po tancoch-trvali asi 4 hodiny{z duchovneho hladiska je dolezite vidiet ich vsetky} sme zasadli opat do restiky v peknom hoteli s atriom na caj. Mladici chceli ostat na noc, aj ostali. Asi mali zalusk na nejake dievciny. Len ja s Dakpom sme sa pobrali spat peso do Tseroku. Kde sme boli pred siedmou{jeho syncek sa zviezol s traktorom, za ktory sa pravdaze plati ako za taxi}v teple jeho izby a pri veceri. Umyl som sa aspon v studenej vode pod kohutikom na nadvori; {tepla sprcha sa mi dostala az na dalsi den, v budovke vedla skoly, kde sa solarne zohrieva, vydrzi vsak tepla len ak do 15tej}.V telke sme pozerali sutaz v tancoch, nieco ako u nas milionovy tanec. Na dalsi den, v nedelu{pracovny tyzden zacina vzdy nedelou} zacinalo moje vyucovanie. Bol som rad, ze som dosiel vecer inak by som sa rano nedostal na tance lamov a s Dakpum som uz bol dobry kamarat. Bol to nazoaj velmi mily cloviecik, so zmyslom pre humor, niektore jeho poznamky ma miatli, lebo som nevedel ci ich mysli vazne alebo sranduje. Dobre sme sa bavili. Vyzarovala z neho pokora a skromnost a optimizmus. V jeden den sme si veselo spievali hity z 80 rokov, ked som mal pozicanu gitaru od jedneho z mladikov. Spat k vyucovaniu. Doobedu od 9 30 do 12 tej stvrtaci a poobede od 13 10 do 15-tej tretiaci. Podobne prebehol aj pondelok a utorok. Rano sa ziaci a ucitelia zhromazdia na nadvori ked je este kosa a spievaju hymnu a kazdy den jeden zo ziakov nieco cita-prednasa z knizky, to aby sa cvicili v prejave na verejnosti. Ziaci boli mili a mali ma velmi radi. Z kniznice som si pozical aj nejake dalalamove knizky a po veceroch som citaval. V utorok som po skole v kratkosti navstivil Marfu. Dakpuova zena, ktora trochu skulila uz zbalila tibetske suveniry, co predava na ulici kazdy den a vracala sa domov. Nedostatok turistov im velmi nevynasa. Navyse v Marfe je obchodikov so suvenirmi pozehnane. Marfa je asi 60 rocna osada z 300 rocnou tibetskou gompou, v ktorej nad oltarom vsak blikali neony-vplyv hinduistov. Otrasne ale budiz. Soli Deo Gloria. Chcel som na druhy de pobrat dalej do cielovej Nangi, ale karma ma presvedcil aby som ostal este jeden de a pozvla ma knim na obed. V stredu, teda dnes, prebieha buddhisticky sviatok, den osvietneia buddhu, jeho navrat ako Boddhisatwy pre sluzbu ostatnym. Deti, odete v slavnostych satach mali hrat na flautach ale nekonalo sa. Namiesto toho prebiehaju od rana modlitby v gompe, ktora je hned vedla mojej izby. Ctokrat rano pocujem ako oddani veriaci obchadzaju gompu v smere hodinovych rucicek a roztacaju modlitebne valce, ktore su zapustne v stenach.

V budove oproti vchodu do gompy, kde sa v jedenj miestnosti podielaju zeny z osady na priprave jedla pre lamu a pre modliacich sa, je vo vedlajsej miestnosti na trojstupnovitej pagode tisic svetielok z lampiciek. Je tam pekne horuco, ale vyzera to uzasne. Deti sa modlili v skole v hlavnej hale, z ktorej vedu vchody do 4 tried , kancelarie a kniznice. Dnes nemali mat vyucko ale mali ho so mnou. Dostalo sa nam vsak viac caju ako obycajne a dei ma nukali keksikmi a cinskymi instatnymi cestovinami, ktore si suche hryzkali. Oblibili s ma a mne je zatazko ich vsetky opustat, vsetkych , co som tu spoznal , ale tesim sa na zmenu a na usadenie sa v Nangi na dlhsi cas.V Nangi by som mal byt v Piatok.

Nangi High School

4.12. Takze som uz 9 den v Nangi. Ale len 2x som mal vyucko, kedze prebieha akesi skusobne obdobie. Ani riaditel tu nebol. Je tu nadherne,rozumiem si s ostatnymi dobrovolnikmi. Jedny ucia a jedny maju na starosti administratvine zalezitosti ohladom budovania a spravneho pouzivania kompostoveho zachodu. Spolu si varime. Je to a dlhe rozpravanie, ktore neviem ci vas zaujima,kedze uz nie je take dobrodruzne. Mozno sa k nemu neskor vratim.

15.1. 2006 Vratim sa este na chvilu v spomienkach do Tseroku. V posledny vecer zabehli do mojej izby deti rozlucit sa. Priniesli mi susene baracky, jablka{tych som vsak mal dost, kedze som mal po ruke jablonovy sad, dokonca este teraz ich mam par}. Hral som im na gitare a on veselo spievali a tancovali. maju to v krvi. Do spievania sa naplno vzivali s mimikou a gestikulaciou , dokonca uchmatli taky akoby mikrfofon a predvadzali sa. Prach viril v izbe tak som ich ukludnil. Riaditel mi priniesol katak a susene jablka. Inak Marfa je znama pre svoje jablone a jablkovy dzus, ktory sa tu vyraba v kooperacii s nemeckou firmou.

Rano vo stvrtok som si dal posledne ranajky s Dakpum. Capati s dzemom. Na obed sme mali vacsinou dhalbhat, na olovrant tsampu a vecer zas dhalbhat. Dakpu sa staral cely den o deti, obliekal ich do skoly a varil a krmil, kym bola jeho zena v Marfe. Slubil som mu nejake saty pre deti, ktore mi donesie Majo, kamarat s ktorym sa onedlho stretnem v Katmandu a vydame sa na cestu do Indie. Dakpu mi pribalil i tsampu na cestu. Dal mi aj kontakt na ucitela hudby a tanca v Pokhare, kde je v tibetskej osade skola, v ktorej by som pripadne tiez mohol ucit. Rano som sa teda rezko vydal do Tatopani{ co v preklade znamena- tepla voda}. V Tukuce som bol za hodinku. Prechadzal som riecisko, na mnohych miestach sa budovala nova cesta v zalesnenych svahoch. Presiel som mnohe male dedinky i vacsie. Budhisticka kultura sa miesala s hinduistckou. Sem tam este v dedinach boli mani wol s modlitebnymi valcami, ktore som dotykom ruky roztacal. V Tatopani som bol uz pred piatou. Presiel som vzdialenost, ktoru vela turistou za den nezvladne, ale kedze som klesal nebol to vasci problem. V dedinke pred Tatopani, som v cervenom okne zazrel zenu v zelenenom svetri. Bol by to krasny fotograficky snimok, nadjerny akord farieb. Vahal som ci s aratit a urobit snimok. zastavl som napokon asi po 100 m a vratil sa ale zena tam uz z okna nepozerala, poziadal som ju ale: “ no foto“, dostalo sa mi. No „ak clovek zavaha , tak nezere“. V Tatopani, kde su aj termalne pramene, mohol som ich vyuzit, ma vtiahla majitelka hotela k sebe. Lacna izba za 20 rs. Ocakavala, ze sa u nich najem a ziadala aby som neveceral nikde inde. Prisli za mnou aj do izby, ze je cas objednavok. Ale sklamal som ich , tak som im slubil ze ano si dam ranajky. Tak aj bola, dal som si kasu , co boli vlastne horucim praskovym mliekom zaliate vlocky.

Z Tatopani 1190mnm som stupal do Ghorepani, stale sledujuc trasu treku okolo Anapurien. Bol to posledny stupak, ale riadny. Prekonal som 2000 vm za asi 6 hodin. Minal som male dedinky, vysoko polozene, kde bolo dostatok polnohospodarskej pody,ktora sa patricne vyuzivala. Terasovite policka kde len oko dohliadlo. V Gorepani som bol okolo 13tej. Hotely, s modrymi strechami a reklamami, vypisane menu ,suveniry. Odtial som sa vydal este na Pun Hil -3190mnm. Co je odbocka na trase, kvoli vyhliadkovemu bodu. Este asi 300 vm. Pre mna to vsak bola zastavka po ceste do Nangi. Je tam vyhliadkova veza. Cestu do Nangi nebolo lahke najst. No nasiel som plechove znacky pribite do stromov, o ktorych mi hovoril Mahabir v Katmandu, ktore tam pribil jeden z predchadzajucich dorovolnikov.Prechadzal som nadhernymi lesmi alucinami. Rododendronove stromy obrastene machom sa ziarivo kupali v neskoropoludnajsom slnku. Minul som akesiodpustene salase, pripominalo mi to krajinu za Candrakani sedlom v Indii , ked som siel do Naggaru,az som dosiel do dediny. Myslel som si , ze uz som v Nangi ale do Nangi som mal este asi hodinkovu streku okolo lemovanim udolia do protilahleho svahu. No tesil som sa lebo tam to vyzeralo, ze k lesu bude blizsie, tu boli uz len pasienky a policka.

V Nangi som bol okolo piatej tesne pred zotmenim. Ubytoval som sa v domceku pre dobrovolnikov. Trochu to zostrucnim. Po asi 2 tyzdnoch odisli dobrovolnici -Matt z australie{ s tym som mal I koncert pre skolu, po skuskach-hrali sme na gitarach a spievali a podobne aj pocas rozluckovej party pred ich odchodom} a Tammy -velmi mila a duchovne mi blizka dusa a Tim z Kanady. Ostal som s Dzekopom- chlapik na pocitace z Kanady. No o tomto case je uz aj Dzekop prec. A ja som jediny dobrovolnik. Uz ani neucim, len davam lekcie portretnej kresby ucitelom, ktory maju zaujem. Naucil som viazat knihy 2 ludi . Ziaci stratili zaujem o vyucovanie, I tak bolo v ich osobnom volne. Ale je tu jeden chalan , co ma talent. Urobil aj plagat k spravenmu pouzivaniu kompostoveho zachodu, v ramci  sutaze. Medzitym som bol uz dvakrat v Pokhare predlzit si viza. Raz som sa vydal do Pokhary dlhou cestou a napriek radam, som si chcel urobit skratku az som zabludil v hlbokej doline. Vedel som, kde som ale cesticky zmizli, tak som kracal po hustom pralese, doskriabal sa, skakal po balvanoch v rieke, obchadzal bocne roklinky, co bolo najvycerpavajucejsie, az som napokon nasiel nejaku cesticku, bolo mi jedno ci je zvieracia alebo ludska, ci vedie nahor, hlavne, ze pevna pod nohami a ze ma niekam dovedie.Napokon som sa dostal do vysokopolozenej dedinky a odtial dolu do udolia az k nayapulu, co je startovacia alebo konecna zastavka na treku kolo Anapurien. Tu som chytil bus po desiatich hodinach chodze a bludenia, do tibetskej osady Hyandzja, kde a uz cakal na mna Samten, ucitel hudby, s ktorym som sa skontaktoval uz cez email. Bola uz davno tma. Cakal na mna cele popoludnie. Bolo to nadherne zvitanie. Akoby sme sa poznali roky, ba zivoty, a pritom som ho videl prvykrat. Objali sme sa a za ruky{co bolo sice zvlastne, ale v tejto chvili uplne prirodzene a sponatnne} sme sli do restiky, kde som si dal tukpu, cestovinovu polievku. Stravil som unho 2 dni. Ucit som nemohol, kedze prebiehali skusky. Niektore deti tu boli s Tseroku a niektore z Lopeling skoly, kedze tu bola stredna skola. Pokhara- ani nemusim pisat, turisticke miesto okolo jazera s mnozstvom obchodikov a suvenirov a sportoveho vybavenia… s vyhadom na 7 tiscovky -Macapucare , Anapurnu.

Moj pobyt v Nangi sa chili ku koncu a potom dalsia put. Inak na www.himanchal.org najdete nejake informacie a obrazky z Nangi. Tam zistite ze do nangi ne je take lahke dostat sa. Najprv asi 4 hodky busom z Pokhary do Beni a odtial asi 1000 vm do Nangi. Je to riadny stupak, ako by ste vysli 3x po sebe na eifelovku asi. Trva mi to takmer 5 hodin.

V Nangi som teda stravil vianoce i silvestra. Ozdobil som vetvicky ihlicnanu papierovymi ozdobami a dal na stol. Mal som z toho radost. Vecerou som sa tiez rozmaznal. Urobil som pre seba a Dzekopa halusky. Potom sme pozerali Harry Pottera z dvd a pritom nam z ust vychadzala para. V miestnosti s velkym drevenym stolom, kde sa jedava, bolo asi 8 stupnov, he he. Na silvestra som bol hore asi do druhej. Meditoval som a cital. Vstal som este aj o piatej ked bol prechod do noveho roku aj doma a myslel na vsetkych blizkych s teplym pocitom v srdci.

Nech vam vsetkym svetlo svieti na vasej puti.

Mozno sa este ozvem s novymi zapiskami neskor.

Vas suputnik Milan

pošli na vybrali.sme.sk

Kategorie: Nezařazené | 28. 3. 2007 v 16.06 | mendrix

17 komentářů

Thank you

[…]Nice post. I learn something more challenging on different blogs everyday. It will usually be stimulating to see content from other writers and follow a little something off their shop. I’d would like to use some due to the content on my blog whet…

Awsome Post I get alot of knoledge by reading your post keep up the good work http://wallstreetgenerators.com/

Hi and thanks

[…]There are some enlightening aspects in this short article but I don’t know should you decide see all of these clearly. There was clearly some credibility but Let me hold my advice until I investigate into it further. Professional post , thanks an…

Thanks

[…]Awesome post friend… billion thanks :)[…]

Thank you

[…]An impressive share, I just given this on to a colleague who was doing a little researching on this. And he in truth bought me breakfast because I found it for him.. grin. So let me thank for the treat! But yeah Thnx for spending the effort to dis…

Hi and thanks

[…]Spot on with this particular writeup, I really think this website needs much more interest. I’ll probably be more read through much more, thanks for that info.[…]

Check this out

[…] that is the end of this article. Here you’ll find some sites that we think you’ll appreciate, just click the links over[…]…

Sites we Like…

[…] Every once in a while we choose blogs that we read. Listed below are the latest sites that we choose […]…

Hi and thanks

[…]I am frequently to blogging and I really appreciate your content. The post really peaks my interest. I am going to bookmark your website and keep checking for new information.[…]

Gems form the internet

[…]very few websites that happen to be detailed below, from our point of view are undoubtedly well worth checking out[…]…

Websites you should visit

[…]below you’ll find the link to some sites that we think you should visit[…]…

Awesome website

[…]the time to read or visit the content or sites we have linked to below the[…]…

Links

[…]Sites of interest we have a link to[…]…

Thank you

[…]You have got a great website here! would you love to make some guest articles on my blog?[…]

Hi and thanks

[…]Your place is important for my situation. Thanks! …[…]

Hi and thanks

[…]Can I just say what a easement to discover somebody who actually knows what they’re referring to regarding the Internet. You certainly know how to bring an drawback to sunlight and render it quite interesting. More people have to check this out a…

Cool sites

[…]we came across a cool site that you might enjoy. Take a look if you want[…]…

Přidat komentář

Just another CESTOVATELE.com weblog

Nejnovější články

© 2006 Cestovatele.com; Kontakt | ArmA: Combat Operations | O Cestovatele.com | Reklama