BLOG: Severna India,Nepal,Pakistan

pokracovanie 3, k pramenom Gangy;Yamunotri

Chvilu som s nimi  posedel a vysiel von. Jeden typek zacal trubit na aklusi
>trubu vo oknom. Pridali sa este zvonce a bubon pod vezou. Ozyvalo sa to
>celym mesteckom. Malo to svoju atmosku. Veze dominovlai mestu a teraz
>vecer  boli pekne nasvitene. Ta starsia je mensia a ma asi 800 rokov. Je
>staticky narusena\trocha sa naklana\. Vedla hlavneho nadvoria je este jeden
>maly chramik-lankra vir temple, kde je v osvetlenej kaplnke uc\tievana
>soska zvierata, najviac pripominajuceho leva s otvorenou tlamou. V jeho
>lone lezala pietne ludska postava, na ktore spocivali levove laby, akoby sa
>prave chystali vytrhnut srdce. V sprievodcovi som sa docital, ze scena
>hovori o tom ,ze az do 19 st. sa tu vykonavali ludske obete pre Bhimakali.
>Aj dnes sa obete vykonavaju, obmedzuju sa vsak len na kozy a
>kurky.{Koncepciu obetin akosi neviem prijat , a verim, ze ani vacsina z
>vas.}Vecer do mojej izby pribudol navstevnik. Zvlastne, podozrivo sa klepal
>–tvrdil sice ,ze je tu ‘cool’, ale tym mal skor na mysli ,ze sa mu tu paci.
>Az ked povedal, ze je elektrikar, bolo mi vsetko jasne. Stale to v nom
>pulzuje.Dovliekol si i kamosa. Hulili caraz. Neskor sa ich v izbe zislo
>niekolko a vobec nebrali ohlad na spiaceho, teda mna. Asi o 6 rano sa z
>tlampacov ozyvala muzika, ktoru si povinne museli vypocut vsetci, co este
>nechceli vyliezt z postele. Znela tak trochu socialisticky, ale co je
>horsia, znela pridlho. Potom saozyval typkov mobilovy budik srozymi
>melodiami a estye si zahral nejaku mobilovu prestrelku. Ti, co maju slabsie
>nervy by uz vybuchli.{Ako vsak hladal jeden napis na mure popri ceste sem:
>”rozculit sa je dokazom slabosti”. Ine napisy hlasali: tvrda praca nie je
>nikdy stratou casu; leva poznas podla pazurov; cloveka podla jeho
>priatelov. Na skalach popri cestach su zasa vzdy v zltom obdlziku
>namalovane varovne upozornenia: “zivot je kratky, nerob ho kratsim,”
>’nejazdi rycho”; “zatrub”, “ak si zenaty rozved sa s rychlostou” a pod. }
>27.9. Bolo konecne jasno. Umyl som si vlasy, trochu sa presiel s miestnymi
>piskmi, natrhal zopar jablk a hrusiek v nedalekom parku, zavoal domov,
>pobalil sa a naskocil abus spat do Dzuri. Stihol som ete pokecat s
>oregoncom a portugalcankov a 2 oklahomcanmi. Ocko s dcerkou na vylete,
>myslel som si. No travili tu medove tyzdne, vekovy rozdiel bol vsak
>ocividny. No srdcu nerozkazes. Teraz sa nachadzam v meste Rampur. Hluk ,
>chaos , bordel. Ledva som na stanic vysvetlil, kde chcem ist. No dozvedel
>som sa, ze mausim najprv do mesta Rohru.
>
Prechod do statu Uttarakhand
Put k pramenom Gangy


Rohru. Cesta do Rohru bola neskutocna, ale este sa musim vratit na chvilu do
>Rampuru. Po chvili posednia na zasitych schodoch , kde som napisal
>predchadzajuce riadky, som siel opat na stanicu, ci nezistim nieco nove.
>Opytal som sa kompetetnych revizorov. Jeden tvrdil ze spoj mam az zajtra,
>no vzapati sa opravil , ze o 14 30. Mal som to teda viackrat potvrdene.
>Siel som  cakat do blizkeho parku, kde boli akesi historicke budovy v
>europskom slohu, s drevenym priecelim. Vysoke skoly asi. Sadol som  si pod
>jednu na piedestal a dal sa do reci s jednym mladym uhladenym , ambicioznym
>studentom. Po nom prisiel asi tucet mladsich studentov a doslova ma
>obklopili. Tesili sa z mojej pritomnosti. Veselo sme sa bavili. Ten ,
>ktoremu som bol najmilsi, chcel aby som ho naskicoval. Stalo sa. Ostatni sa
>ma potom vypytovali na zeny, s kolkymi som mal pomer a tak… . Tak som im
>pekne vysvetlil, ze neviazany sex v mojom zvote nema miesto. Rozlucil som
>sa s tym, ze sa idem opytat  na bus. Jeden typek sa ma na stanici ujal, ze
>o jednej mi ide bus do Rohru. Bolo vsak  uz 13 30! Po chvli ma priviedol k
>busu , co do Rohru prave vyrazal. Opat znama skusenost- otazok a overovani
>v Indii nie je nikdy dost. Cesta trvala nekonecen dlho. Mal som obavy , ci
>idem vobec spravne. Vinula sa po horach asi 90km a casto len po horskej
>svaznici nepokrytej asfaltom. Akoby ste si vysli na vylet autousom po
>slovenskom rudohori a stolickych vrchoch. Vyhlady boli uchvatne, vsade
>navokol zelenajuce sa svahy, posiate domcekami a zvrasnene dlhymi
>terasovytimi polickami, ktore dosahovali na strmych svahoch sirku sotva 2
>m. Do roklin pod sebopu som sa radsej ani nedival. Klesajuci svah som mal
>neustaole po pravej strane, az som mal dojem, z etie nekonecne hory a
>doliny len akosi obchadzame, nie a nie dockat sa sedla, ktorym by sme sa
>dostali na druhu stranu. Ocakavane sedlo sa predsa len ukazalo. V case ked
>obloha potemnela a spustil sa silny lejak. Naladu v autobuse drzala
>dynamicka hudba-Indicky densflor a techno, a druzna vrava cestujucich.
>Obcas sme sa vyhybali nakladiakom doslova na centimetre. Sofee bol v mojom
>veku, ale ja na jeho mieste by som mal uz celkom iste sive vasy. Svoju
>kajutu mal vyzdobenu zaclonkou a girlandami pozdlz celeho predneho skla,
>vysiacimi zvoncekmi a cackami av strede  na rame , ktory deli predne sklo
>napoly svate obrazky, okolo ktorych blikali neonky, co trochu v tme
>prinasalo vianconu naladu. Tato asi 6 hodinova tura po horach , bola
>jedinecnym zazitkom. Minali se vysoko polozene obce , ktore inak clovek
>vidi len z udoli, ak vobec. Tak som mal moznost nimi priamo prejst, v
>niektorych sa bus zastavil, aby si cestujuci kupili cosi pod zub. Do Rohru
>sme teda dorazili v tme. Vydal som sa hladat ubytko. Siroku prasnu cestu
>lemovali dhaby a polulicni kuchari smazili vsakovake dobroty a tak.Singh
>gesthaus bol lacny ale plny, hotel pri stanici 15o, Pankadz  g.h. drahy, a
>posledny g.h., kde mi ponukli izbu najprv za 100 , potom chceli zrazu 150.
>tak som sa otocil. Go gou  gou, ozyval sa z balkona namosureny typek.
>Vratil som sa do hotela a dostal som nappokon izbu, v prizemi za 135rs. Je
>celkom cista, vlasna kupelna so studenou H2O, spinave umyvadlo, ziadne
>okno. Na uici som si este kupil smazene lqkocinky, 3 paradajky a capati.
>Smazene pakoli vam aberu podla sumu, ktoru investujete. Za 5 alebo 10 rs
>ich mate plny sacok, teda novinovy papier, do ktoreho tu vsetko balia.
>Pripravene cesticko , v ktorom su zemiaky alebo brokolica smazia priamo
>pred vami. O hygiene pomlcim. Sada tu prach z ulice, ruky si neumyvaju.rano
>sa pokusim dostat do Barkotu a odtial uz konecne dufam smer Yamunotri.
>29.9. Yamunotri Nebolo to take jednoduche. Vstal som skoro  ale nie az tak
>, aby som chytil bus o 5tej. No o 7 30 siel dalsi  do Haktoti. Z tejto
>oblasti som uz nemal mapu, tak som netusil , kde Rohru, medzi statmi
>Himacal Prades a Uttarakhand, vlastne je. Tomuto kraju sa turisti vyhybaju,
>kedze tu pravidelne linky nepremavaju a radsej sa vezu busmi naokolo cez
>Simlu. Ja som sa vsak chcel dosta skratkou cez hory do Yamunotri. Musel som
>sa neustale vypytovat na smer, kde mam ist dalej  a pod. Z Hatkoti som
>jazdil cely den uz len dzipmi. Prvy ma zviezol do Tiuni. Tam som prestupil
>na dzip do Mori. Vsetky tie prestupne miesta s na seba podobali. Primitivne
>dhaby pozbite z dosak a plechov lemovali prasnu ulicku. Ruch okolo dzipov,
>nakladanie tovaru na strechy. Moj zeleny dom musel tiez parkrat na strechu.
>Mal som on obavy, najma kvoli cestujucim na streche. V Indii sa clovek vsak
>nevyhne tomu, aby na chvilu doveroval. Dobra karma ma neopustala. Raz nas
>zasa zmocil vodopad , ktory zo svahu padal na cestu. Dzipy prekracuju aspon
>2 x limit povolenej zataze, najma kvoli ludskej posadke, takze dnu sedime
>namackany ako sardinky. Vpredu 3 alebo 4, za nimi 5 alebo 6 na sedadle pre
>4, a v dvoch oproti sebe ulozenych sedadlach povodne pre styroch, 6 az 8
>ludi+nejake tasky.
>Z Mori pokracuje cesta do Netwaru a Simly, odkial je mozne trekovat do Har
>ki dunu, kde su udajne nadherne alpinske luky,alebo k Ruinsara jazeru. No
>ja som zamieril na juh do Dzarmoly a Puroly. Sli sme chvilu  lesom , kde ma
>uputala nadherna scena. Vodopad a pri nom tri zeny v cervenoruzovych a
>karminovych sari, ktore na pozadi zelene lesa tvorili prekrasny obraz.
>Presli sme sedlo a naskytol sa mi uzasny pohlad na svahy vlavo, ktore
>neuveritelne pripominali podpolanske policka a pasienky v okoli Detvy. Nie
>som z tych , ktori si krasu Slovenska docenia az ked su v zahranici, ale po
>dlhom case sa cloveku po domovine zacnie. Klesali sme do udoli , ktore ma
>chytili svojou prostou krasou. Brehy rieky i udolie zdobili nadherne ryzove
>policka v rozmanitych odtienoch od zelenej az po zltu. Cesty, ktore sem tam
>zatarasili kravy a byvoly, lemovali stromove haje, platanove i borovicove.
>Niektore domceky boli zastresne rakosim, co malo atmosferu juznych casti
>Indie. No necudo ved som po dlhom case klesol pod 1000 vm.! Z puroly som sa
>uz potreboval dostat k Bartoku. Co je dolezitou  krizovatkou ciest- do
>Musori, Risikesu\170km\ aebo Yamunotri. Ujal sa ma jeden pan,
>spolucesrtujuci,nejaky obchodnik, ktory mi radil do ktoreho dzipu nastupit
>a kedy. Tiez ma upozornil ,ze ma okradli, ked namiesto 30 rs pytali 40rs.
>Na to si treba davat pozor a opytat sa predom na cenu, {bis je 20, tis je
>30.}alebo cestujucich, ak vedia po anglicky. Taxikom to vychadza zhruba
>rupia /km. V horskych oblastiach viac. No stale ue  to oproti nasej SAD,
>lacnejsie. Cudzinec by nemal platit viac, je to nezakonne. Do rusneho
>barkotu som sa dostal na 2x.Viezol som  sa v dzipe, kde som sedel v predu
>vedla sofera, tak, ze som mal rychlostnu paku medzi nohami. No nebol som v
>rozpakoch, hi hi… .Musel som vzdy nohy roztiahnut , ked menil rychlost. Z
>Barkotu som chcel chytit bus do Hanumacati. Dal som sa zmanipulovat a
>zviezol som sa taxidzipom\50rs\ do Dzankicati, co je dokonca o 8km vyssie,
>{Kedysi sa dalo automobilom len do Hanumacati}a teda blizsie o 5km do
>Yamunotri, kde sa da uz len po vlastnych. V Dzankicati ma odchytili 2
>mladici. “Sir, hotel, ruum?” Tak som sa dal zaviest hned do prveho hotelu.
>Ukazali mi izby,m dva postele, vlastna kupelna-\studena iba\,telka, balkon.
>Z 200 som to zbil na 80! Vudel som, ze su zufali a chcu zarobit a vyssie ,
>co vedeli dobre, by som nasiel aj nieco lacnejsie. Mladik bol mily: “ste
>bystry{prefikany} pane”, povedal mi. Snazil som sa mu to vratit, ale nedal
>sa. A skor s uprinou aho hranou pokorou a usmevom. Zapisal sopm sa do knihy
>navstev a siel sa prejsit po dedinke, reku ze co. Dhaba na dhabe, co
>pripominali horske ci  rybarske chajdy v okoli  ruzina alebo inej vodej
>nadrze na Slovensku.V nich posedavali muzi okolo piecok a zohrievali sa.
>Niektori chystali capati, caj, vedla zasa svorne cumeli na telku zavesenu
>pod stropom. Ine jedalnicky pod vacsimi pristreskami zyvali prazdnotou.
>Dostal som sa asi km vyssie po vybetonovanom chodniku. “Hello
>sir”,pokrykovali po mne. Cestou spat som sa v jednej malej kuchynke
>zastavil a dal si cowmen,  s kapustou – tej bolo v cestovinach asi 5%.
>Pripravovala to zena cinskych rysov a trosku som s jej muzom srandoval.
>Divil sa, ze som bol v Malane  a ze nehulim. Vratil som sa  na hotel, po
>ceste ma chytil lejak, kde som sa umyl. O 6 30 zapol generator svetlo asi
>tak do 21 30. Po polnoci som sa dival z balkona na Orion\ako doma\. Jasne
>rano ma obulo do topanok a vyrazil som do posvatneho miesta Yamunotri.
>Jeden zo 4 posvatnych pramenov Gangy, putnicke miesto. Ludia z dediny si
>cistili zuby a chystali sa na novy den. Vyrazil som zrejme ako prvy. Po
>ceste som nestretal nikoho iba jednu  hindsku skupinku so sedivym francuzom
>so slabou anglictinou. Vo svateomiesdte sombo asi tak za 1 a pol hodky.
>Cesta ciastocne dlazdena kamenom , ciastocne blatna stupala. Lemovalo ju
>zabradlie v nebezpecnych usekoch. So svahou stekali jarceky. So stromu
>vzlietol krdlik zelenych papagajov. Osada Yamunotri , bola skvele
>pripravena na putnicku sezonu. Ulicku k chramu tvorili velke stanky
>ponukajuce predovsetkym religiozny tovra, suveniry ako aj obetiny, jedlo v
>balickoch\cukrovinky a pod\ na pozehnanie, previazane cervenymi stuhami so
>zlatym lemom. Schodmi okolo nadrzi s termalnymi pramenmi, ktore vraj
>vyliecia zne choroby, kde sa uz kupalo zopar ludi, som vystupal k hlavenmu
>chramu.
Bhojbasa 1.10. Dnes mam za sebou narocny den. 10 hodin chodze, hoc bez
>batohu, po narocnom skalnatom terene. Ostavam prespat v horskej dhabe, kde
>su mojimi spolunoclaznikmi akysi podivny typkovia, asi bengalski robotnici.
>Ich jazyk je odlisny od hindctiny. Vyzeraju ako zarasteni, neohrabani
>sedliaci. Ozvem sa zajtra.
>Gangotri Vratim sa v spomienkach spat do Yamunotri. V chrame bol kaplnka, v
>ktorej bol oltarik z hinduistickymi soskami, patricne vyzdobenymi.
>Hindusiticke uctievanie bozstiev, modlosluzobnictvo, nepozna
>hranic.{Ospravedlnujem sa citatelom, ktory by si mohli moj opis vysvetlit
>ako disrespekt k veriacim.} Sosky su vycackane, ozdobene kvetmi,stuzkami a
>okolo nich su vzdy nejake potraviny-ovocie ci kokosy oviazane stuzkou.Voda
>v mistickach. Staraju sa o ne ako o zive bytosti. No aspon im mentalne
>spritomnuju  a ozivuju bozstva, ku ktorym sa obracaju. Kaplnky mozun byt od
>obycajnych betonovych , nevzhladnych az po {nechutne}vydlazdene kachlickami
>a zrkadlami, ktore este vsetok ten jasot a  jagot znasobuju. Prestali putat
>  moju pozornost. Najma kvoli tomu fetisizmu. No mozno tomu len nerozumiem
>a vsetko je celkom inak. Som vsak pre pokornejsiu a skromnejsiu vyzdobu .
>Pripadom samym o sebe su Sadhuovia, “svati muzi” , ktorych clovek polahky
>rozozna. Su sporo odeti v oranzovych ruchach. S pomalovanou tvarou,
>bradati, s dlhymi vlasmi,dredati. Mnohi zasvatili svoj zivot spiritualnemu
>hladaniu, rozvoju, na ceste k osvieteniu. No vacsina z nich su len bezduchi
>tulaci, lenivci, ktorym sa nechce pracovat a ziju tak z almuzien , co
>vyzobru. V Indii zije vraj 5 000 000 Sadhuov. Podobny ma odchytili  v
>chrame, zrejme bol knazom. Ofrkal ma teplou vodou kvapkajucou zo steny, pod
>ktorou boli ozdobene sosky. Na celo mi dal cervenu a zltu tiku a vzapati
>ziadal prachy! Dal som mu dva mince co som mal vo vrecku ale evidentne
>nebol spokojny. No ani ja nie. Co je to za pozehnanie, o ktore som navyse
>neziadal, ak je motivovane finacnou odmenou?! Rozhodol som sa ich preto
>nepodporovat.{I tu v Gangotri, kde na terase hotelika pisem tieto riadky,
>je ich niekolko. Vzdy sa im pozdravim ale mincu odomna neuvidia. Nie je
>azda vacsou vyzvou v zivote starat sa o rodinu, mat pracu, zodpovednost, a
>pri tom vsetkom aplikovat duchovne hodnoty a eticke principy, pestovat
>lasku k bliznym a viest tak harmonicky zivot, ako tulat sa po ulici a
>zobrat? Kazdy vsak nesieme na bedrach svoju vlastnu karmu a je na nas ako
>sa vzivote rozhodneme.  A kto som ja aby som to posudzoval !
>Chram som si teda pozrel. Presiel som opat uzkou zastresenou ulickou a
>hybaj spat do dediny. Stretaval som nosicov, ktori niesli fyzicky menej
>zdatnych alebo chorlavych putnikov v kosoch na chrbte alebo na nosidlach,
>ktore drzali 4 nosici. Ini zasa merali cestu na muliciach,{ co je tu celkom
>vynosny biznis} ba stretol som aj bose zeny s prstienkami na palcoch
>pridrziavajuc si dlhe sari. Rychlo som presiel dedinou, vyzdvihol si veci
>na hoteli a svihal som peso spat do Hanumacati, asi 12 km vzdialenej, kde
>udajne podla Dilijskeho paru, co som stretol, by som mal chytit bus do
>Gangotri{k dalsiemu pramenu Gangy},alebo aspon do Barkotu, kde by som
>prestupil a stupal hore inou dolinou. Z pramenov vysoko v horach musite
>vzdy dole na krizovatky a  potom hore. Cestou som stopoval.V hanumacati
>vsak ziaden bus nebol. Iba spinave namesticko, trhovisko s tonovymi kopami
>zemiakov, s ktorymi sa obchodovalo a transportovalo. Slapal som dalej.
>Obehlo ma zopar plnych dzipov. Jednemu soferovi a zavoznikovi som pomohol
>roztlacit “zdochnuty” dzip. A jeden ma zviezol asi 300 m do Dzanicali, kde
>som zakvasil. Dal som sa do reci s  jednym starsim, vzdelanym muzom z
>juznejsieho statu, ktory tu bol tiez na puti. Popritom som stopoval, ked sa
>nieco blizilo. Dosiel francuz. Vylozili ho tu. Chcel sa dostat do jedneho z
>putnickych autobusov, co tu parkovali. Nevedel pochopit, ze su sukromne a
>ze cudzinci su na palube neziaduci. I mne sa pokusil moj novy znamy vybavit
>odvoz ale marne. Pozval ma na caj. V hoteli, s dlhou terasou na poschodi,
>pred ktorym sme stali, bol ubytovany i s o statnymi suputnikmi. Na prizemi
>ich vlastni kuchari pripravivali jedlo. Spytal som sa , ci mozem obedovat s
>nimi. Vykaslal sa na stopovanie, zveril svoje sance hospodinovi. Pozvali ma
>teda na terasu, kde sedeli na zemi muzi a zeny oproti sebe. Obsluhovaci
>nosili jedlo {podobne ako v Sikhskej Gurudware}a nakladali na ekologicke
>tacky, upletene z  velkych listov. Capati, ryza, sabdzi omacka a kusocek
>stiplavej pochutiny z manga. Stale prihadzovali tomu, kto si este zaziadal.
>Bol som vitanym hostom, zeny sa na mna usmievali. Ziskal som si ich priazen
>zopar slovickami v Hindi,{napr. “paani”- voda}. Nakonoec som predsa len
>naskocil do plneho dzipu, ktory siel z Yamunotri do Barkotu. V dedinke pod
>nami este priskocili traja skolacikovia. Pozrel som si ich ucebnice. V
>jednej bola rozpravka od Oscara Wildea. Zacalo liat. Ajhla,  francuz!
>Daleko sa nedostal.{Bol som rad, ze som stravil cas s indami na obede a
>stihol prejst rovanky usek cesty ako aj francuz}. V dazdi nalozil ruksaky
>na strechu a viezli sme sa spolu. Zdal sa mi taky
>smoliarsky\karma\neprisposobivy. Maval rukou pred tvarou typka co fajcil,
>rozhanajuc dym. Zeby mu nedoslo, ze je v Indii a komfort na cestach je tu
>pojem neznamy? Chudak sedel na bagloch, skrceny pod strechou a este sa mu
>zaspinilo tricko, co mu spadlo na podlahu. Asi po 3- hodinovej jazde
>zufalou cestou, sme sa ocitli konecne v Barkote. Z akejsi skoly vybiehavaju
>skolacky, zelenych skolskych iniformach s bielou serpou a zaplavuju ulicu.
>Rad by som to zvacnil , ale som este uvazneny v aute. Nastastie po chvili
>chytam bus do Uttarkasi o 16 tej, hoci uz bolo po. Myslel som si, ze mi uz
>usiel. {Meskanie ma nieked y svoje vyhody}. Prechadzame hory. Kolizia! S
>motocyklistom a spolujazdcom. Vykuknem z okna. Nastastie vsetko v poriadku,
>az na zenu o dve okna vpredu. “Hadzala” na cestu “sablu”. Obednajsi dhal
>bhat. Brrrr!
>Udolia zdobia pekne ryzove policka, ktore sa dripau vysoko do svahov
>okolitych hor. Sceny pripominajuce horske scenerie Ciny, ake som videl v
>telke. Prerusovane lialo, ako z krhly. V Uttarkasi sme boli za tmy.
>Odchytili ma 2 mladenci\klasika\ .”Ruum , sir? “Kolko”,pytam sa. “70rs”.
>Beriem. Sraci dostanu urcite nejaku proviziu.Nevzhladna kutica, ale nic
>viac mi netreba. Spolocny hajzel i kupelna. Vlastne spinava ‘diera’ 1x1m, s
>dvoma vedrami a kohutikom v stene. Esteze tu mali svetlo. Presiel som sa po
>vecernych ulickach a kupil si daco pod zub. V noci ku mne doliehali hlasy z
>okolitych izieb a zvuk tecucej vody z prasknuteho potrubia, a tie iste ma
>skoro rano budili. Uz o piatej som bol na ulici . Rohlik mesiaca plaval  v
>horizontalnej polohe, v akej som ho dosial nevidel,  po pokojnej oblohe.
>Busy do Gangotri o 6 tej nesli{hoci mali, podla infomacii “overenych”
>vcera}, kvoli nedostaku pasazierov. Vratil som sa na izbu chvilu este
>polezal. A o 7 sme vyrazili. Vpredu sedeli 3 sadhuovia. Jeden celkom mlady.
>Stara zena si vzadu potichu spievala modlitby, takmer celych 5 hodin jazdy.
>Obcas sa k jej badzanom pridala aj prisediaca. Asi 2 hodky od Uttarkasi nas
>zastavil  nedavny zosuv pody. Tak sme cakali pokial buldozer vydlabe novu
>cestu.  Z jednej i druhej strany cesty sa prizeralo mnozstvo ludi zo
>zastavbenych autobusov. Tu som zazrel trcat z vrecka brasny jedneho turistu
>–’slownik’! Cesc, zdravim. Poliaci. Konecne nejaky slovania, pokecal som s
>nimi mojou lamanou polstinou. Barzo mili byli. Neskor sme sa dostali do
>dlheho asi 70km udolia, ktore coraz viac pripominalo Tatry. Presli sme aj
>mostom nad uzkou roklinou vo vysle 123m. Gangotri sme dosiahli nieco pred
>13tou. Podobe ako v  Yamunotri , hoci na vyssej urovni, ulicu lemuju
>hoteliky a obchodiky. Ponuky na sprievodcov , na ubytovanie

pošli na vybrali.sme.sk

Kategorie: Nezařazené | 28. 3. 2007 v 13.00 | mendrix

Přidat komentář

Just another CESTOVATELE.com weblog

Nejnovější články

© 2006 Cestovatele.com; Kontakt | ArmA: Combat Operations | O Cestovatele.com | Reklama